mario77 píše:
Zistili mi boreliózu. Príznaky pokročilého štádia, zbytočné rozpisovať – v skratke bolesti a pálenie svalov, kĺbov, zhoršený zrak, totálna nevládnosť. Po analýze svojho a nielen svojho stavu som prišiel k nasledovnému poznaniu (!). Môže sa zdať príliš jednoduché až bláznivé na riešenie všetkých tých strašných problémov chorých jednotlivcov i celého chorého sveta, ale risknem jeho zdieľanie.
Tzv. vedecký materialistický prístup nám desaťročia sľubuje vidinu dokonalého šťastia v podobe vymýtenia chorôb. Objavuje stále ďalšie procesy, chemické reakcie atd, ktoré už-už sľubujú dosiahnuť to šťastie bez chorôb – fyzických, psychických. Tak stanovujú diagnózy, pri ktorých vždy nájdeme „niečo“, čo môže zatú či onú chorobu. To „niečo“ treba napraviť, bojovať s tým, zničiť to. Potom zase budeme šťastní tak, ako predtým a žiť život bez zmyslu, v ktorom nič nebolí. Postupujúc v čase môžme vidieť, že stále sa objavujú nové a nové choroby, nové „liečebné“ postupy a všetky úspešne zlyhávajú, pretože civilizácia je stále viac chorá a jednoducho na tú svoju vysokú životnú úroveň skapíname.
Problém nie je v žiadnej baktérii, víruse, nedostatku takého či onakého vitamínu, prvku, v nesprávnych procesoch v mozgu a podobné hovadiny. Toto všetko je len naháňanie strašidiel, ktoré neexistujú. Ten hlavný problém je v NEVEDOMÍ jednotlivca i celého ľudstva ako celku. Svojou vysokou životnou úrovňou, v ktorej sa propagujú len silené úsmevy, úspech v podobe materiálneho bohatstva, totálne sa potláča cítenie vlastného tela a skutočného duševného cítenia v záujme toho „vyzerať in, cool a v pohode“. Sami pred sebou, v hĺbke našej duše, sme chudáci nespokojní s vlastnými životmi, nešťastní v partnerstvách, nenaplnení v práci. Toto všetko úspešne potláčame do nevedomia, ktoré sa potom musí a chce prejaviť iným spôsobom, jemu vlastným. Prichádza v podobe depresie, choroby, nešťastia, smrti, skrátka v podobe protipólov, ktoré tak úzkostlivo a kŕčovite vytláčame zo svojich životov. Problém je v nás, v našej duši, duši ľudstva ako celku a v jej nedostatočnom chápaní a prežívaní. Zbytočne budeme hľadať pôvod depresie v „nedostatku horčíku“, keď sama duša je unavená životom, v ktorom len prežívame. Zbytočne budeme hľadať acidobázickú rovnováhu, keď našu dušu rozožierame kyselým agresívnym myslením a ne-cítením, ktoré jú rozleptáva. Zbytočne budeme hľadať nejakého prťavého šmejda v rozboroch krvi, ktorý môže za našu chorobu, keď naša duša nám už dávno v našom cítení naznačovala, že niečo v našom živote nie je v poriadku a treba ho zmeniť. Atd atd.
Každý má predispozície k rôznej chorobe, a preto každý ochorie spôsobom jemu vlastným. Choroby nikdy nevymýtime. Aspoň nie dovtedy, kým budeme bojovať s nevedomím. Podstata je teda vždy tá istá – reč nášho nevedomia. Čo mi chce nevedomie povedať týmto spôsobom? Touto otázkou vo „vnútri“ by sme mali vždy začať a samozrejme potom hľadať aj spôsoby, ako si pomôcť „zvonku“.
Keby som počúval reč svojej duše, ktorá už dávno volala po zmene v neutešenej dlhodobej životnej situácii, nemusel by som dnes riešiť „boreliózu“, ktorú si moje nevedomie privolalo na pomoc, aby mi dokonale manifestovalo, ako sa skutočne cíti moja duša: bezvládna, neschopná pohybu, stuhnutá v čase a priestore, so zastretým duševným zrakom a rozlišovaním, paralyzovaná...
Rovnako môžte skúmať každý „tú svoju“ chorobu.
Dúfam, že sa nájde niekto, kto moje zamyslenie pochopí k vlastnému úžitku.
Tak netvrdím že jde o špatný názor právě naopak, ale jak správně píše člen pefi ono je to propojené a ne nadarmo se píše v knize knih Bibli že je potřeba docílit jednoty duha a těla. Jen pro zajímavost také jsem řešil člověka s extrémně duchovním způsobem života někde v klášteře na Srí Lance s problémem na jedné ledvině, což by v zásadě odporovalo té vaší teorii, protože v meditacích trávil většinu svého času a stejně to kupodivu nějak nefungovalo, protože zase zanedbával tělo.