Zakladám túto tému, lebo je myslím potrebná. Hlavne pre tých, ktorí sa nejak "zažrali" do biopotravín ( zámerne nehovorím o bioproduktoch typu bio cestoviny, bio omáčky, bio sladkosti atď... ) typu ovocie, zelenina, oriešky, semená, strukoviny, obilniny...
Jedno je isté : Chcieť aby sa nepostrekovala pôda spolu s potravinami rastúcich na nej, to je rozumné. Rozumné a dobré je aj to, ak nechceme mať v pôde z ktorej konzumujeme rastliny, umelé hnojivá, ktoré sa naväzujú na určité minerály v pôde, a tým ju ochudobňujú o živiny ( súčasne tak aj rastliny ).
Certifikát Bio získavajú rastliny, ktoré sa pestujú v dostatočnej vzdialenosti od frekventovaných ciest, najlepšie niekde, kde má prístup len automobil človeka, ktorý sa stará o chod bio farmy či bio poľa...
Pôda, na ktorej sa nehnojilo priemyselnými hnojivami a rovnako na ktorú sa nestriekalo chemickými postrekmi po dobu 5 a viac rokov ( teda sa nechala 5 rokov "odležať" ), získava certifikát pôdy vhodnej na pestovanie bio rastlín ( zelenina, ovocie, semená, strukoviny, obilniny, prípadne chov dobytka... )
IDE ALE O TO, či tých 5 rokov je dosť + o to, že prostredie je aj tak zamorené - podzemnými vodami, kyslím dažďom, ovzduším...
Za skutočné bio potraviny sa vraj dajú považovať len bio potraviny z Dánska, Himalájí, panenských oblastí, atď....
Teraz nastáva otázka :
1. čím sa líšia bio potraviny ( z oblasti Slovensko, Nemecko, Francúzsko, Turecko, atď... ) od konvenčných ( teda "nebio" ) potravín z tých istých oblastí ?
- na túto otázku neviem odpovedať, preto poprosím niekoho ( napríklad pána Jardu ), kto na to dokáže odpovedať.
Ďalej ma ( vlastne nás ) zaujíma,
2. ako sa líši obsah vitamínov a minerálov čo sa týka bio potravín vs. nebio potravín ( napríklad bio mrvka vs nebio mrkva...bio ryža vs. nebio ryža...atď - nepotrebujem vedieť presné hodnoty, len percentuálne vyjadrenie ).
Otázka číslo 3 : "Kultúra zaobchádzania s potravinami" - bio oriešky a semená sa väčšinou sušia pri teplote do 43 stupňov celzia, rovnako aj bio sušené ovocie. U konvenčných ( nebio ) orieškoch a sušenom ovocí ( skoro vždy sírenom ) sa to asi nedá povedať... Bude teda táto časť bio potravín výnimkou - teda odporúča sa nakupovať tieto potraviny v bio kvalite ? Kto mi na to odpovie ?
Otázka číslo 4 : bio paradajky, bio papriky... nebudú rasť "na vode" ako nebio paradajky a papriky ( mám namysli hlavne zimné obdobie ). Bio pravidlá totiž niečo také nedovoľujú. Navyše sú dovážané z oblastí, kde sa dajú pestovať na normálnej pôde - teda z oblastí, kde je príslušná teplota vhodná na ich rast aj v dobe, kedy u nás na Slovensku a v Čechách nie. Takže tieto druhy potravín budú ďalšou výnimkou, alebo nie ?
Namieste ostáva aj otázka :
5. keď nebudeme podporovať bio priemysel ( teda priemysel, ktorý je prírode úplne vlastný ) pre to, že biopotraviny sú v niektorých prípadoch podstatne drahšie ( hlavne čo sa týka ovocia, zeleniny, orieškov .... v otázkach cenách obilnín nie sú také rozdiely... ), tak potom bude navždy vládnuť svetu chemické poľnohospodárstvo ? Lebo tým, že nebudeme podporovať bio pestovateľov, nebudeme podporovať prírodu. A tak snaha bio farmárov a bio poľnohospodárov o to aby bolo čo najčistejšie životné prostredie a potraviny, výde nazmar. Kto totiž nechá odležať pôdu 50 a viac rokov bez toho, aby na nej niečo pestoval ? Kto si to môže dovoliť ? Pretože v praxi by na nej mohol pestovať bez umelých hnojív a postrekov, no 50 rokov na tej pôde nič bio nevyrastie... Takže ceny plodín z takej pôdy by ostali na úrovni ceny konvenčných plodín ( rastlín ), a to za takú drinu asi nestojí... Takže v praxi mi to príde nereálne, jedine, keby sa toho chytlil nejaký veľmi bohatý sponzor, a vyplácal riadne odmeny roľníkom, ktorý si svoj plat nepokryjú predajom prírodne hnojenými rastlinami za ceny konvenčných... Pretože ich snaha ( aj naša snaha ) o čistú prírodu a potraviny bez postreku, to je jedna vec. Naša peňaženka, to je druhá vec.
Otázka číslo 6 : menej záleží na pôvode ( nemyslím tým čerstvosť ) konzumentovi, ktorý má kvalitný ( napr. ) dvojhriadeľový odšťavovač za 330 ( 8600 Kč ) a viac Eur, pretože pesticídy ostávajú takmer výlučne len vo vláknine. Lenže druhá vec je tá, že človek chce ovocie aj kusať, tak isto aj zeleninu. Nechce vždy len šťavy. Takže je dobré používať na odšťavovanie konvenčné ovocie a zeleninu, a na priamu konzumáciu používať bio ?
Čo teda robiť ? V prvom rade čitatelia ku ktorým sa radím aj ja, určite budú radi poznať odpovede na týchto 6 otázok.
Takže ak kritika na Bio, tak na úrovni, nie typu : "Je to len biznis...viac o tom neviem, ale neverím tomu".
Možno nám to uľahčí život ( v otázkach stravovania... ).
_________________
Majte sa pekne, veľa zdravia, šťastia, penazí vám prajem. NOWOCAYN & Marek. (9.5. 2012)
RUŠIM NICK, idem žiť, už je na to ČAS. Ruším účty na internete, všetko, počítač využívam už len na prácu.
Tešilo ma (9.5. 2012)
dieta