bludicka píše:
Piekla som podľa toho návodu pizzu a aj chlieb.
Najskôr si treba pripraviť kvások.
Zamiešame 1 šálku (250 ml) hotového kefíru a 1 šálku múky - cesto konzistencie hustejšej kaše. Túto necháme stáť pri izbovej teplote ca. 1-2 dni, veľmi závisí od teploty, čím vyššia, tým kvások rýchlejšie pracuje. Hotový kvások je poznať podľa toho, že zdvojnásobí svoj objem, je v ňom kopec bublín, chutí kyslo, je tekutejší. Ja som to dávala jeden deň na obed a na druhý deň ráno už to bolo vykysnuté.
V druhom kroku zamiešame hotový kvások s múkou na cesto - pizza, chlieb, placky....čiže ca. 500 gramov múky, ono je to skôr pizza-koláč, než placka. Preto to cesto je aj tekutejšie ako na klasickú pizzu. Ja keď pečiem ale prevažne z prirodzene bezlepkových múk, tak vďaka abstinencii lepku, je cesto kaša, nevytvorí vláčnu guľu ako je to u lepkových ciest. Ďalšie suroviny ako sme zvyknutí pridávať do pizze - soľ, olivový olej, tekutina - teplá voda. Po zamiesení cesta ho necháme vykysnúť, to môže trvať od 2-6 hodín, u mňa to trvalo ca. 3 hodiny, vykysnuté cesto zväčší svoj objem, keď ho ochutnáme, chutí kyslo, sú v ňom bublinky. Pozor na prekysnutie cesta, chutí potom veľmi kyslo. Ja som zamiesené cesto hneď dala na plech a vyvaľkala, po vykysnutí sa veľmi ťažko manipuluje s cestom, plech s cestom som počas kysnutia prikryla, aby cesto nevysychalo.
Inak vodný kefír mi kysol ako divý, ešte rýchlejšie ako mliečny - dajú sa použiť obidva. Kefír z kefírových zŕn obsahuje silné aktívne kultúry, takže je veľmi nepravdepodobné, žeby cesto nevykyslo.
Inak sa dá použiť aj jednoduchý postup, ak chcem napr. robiť lievance, večer zamiešam pomletú múku - z pohánky, pšena, špaldy... s trochou kefíru, zvyšok môžem dať vodu a nechám stáť do rána, príp. 24 hodín, ono to takisto trochu nakysne a predtrávi obilniny.
V tom recepte je použitý na pizzu kefírový syr, ten sa urobí tak, že hotový kefír necháme v noci stiecť cez plienku, plátno, alebo mne to fungovalo aj cez kávový filter. Ak takýto syr zlisujeme pod tlakom, vytvorí sa niečo podobné ako feta syr.
Inak srvátka z mliečneho kefíru sa dá použiť aj na predtrávenie strukovín - pridáme ju k namočeným strukovinám, veľmi dobre konzervuje akékoľvek potraviny - napr. naložený syr v srvátke vydrží v chlade veľmi dlho, takisto je to fantastický štartér pri pickles a kyslej kapuste.
Rozhodně jde o zajímavý postup a nejsem určitě na pečení chleba odborník, ale pokud to jde s kefírem, tak by teoreticky šlo jako startovní kulturu použít i bakterie na výrobu kefíru, které se dají zakoupit v práškové formě, ale pouze teoretizuji, vyzkoušené to pochopitelně nemám.