Dnes dostala stará matka korenie v podobe bonsaja s názvom "Sečuánske korenie" alebo "Zantoxyl".
Máte s týmto korením nejaké skúsenosti?
V časopise "Záhradkár" som sa dočítal, že vraj sa má tá šupka opražit a potom pomliet a takto použit.
Tento postup sa mi nepozdáva, kedže ja takmer nič tepelne neupravujem a koreniny už vobec.
Existujte v tomto prípade nejaký prijatelný postup?
Ďakujem

Ako sa dá použit čerstvý zázvor a fenikel?
Ďakujem

Koreniny sú podľa môjho názoru na vita strave ( alebo strave, kde tvorí surová strava väčší podiel než varená ) nutné, najmä ( alebo len ) v období keď nie je leto. Pán Jarda si to určite všimol, preto ich konzumuje. A robí dobre. Ani ja nezastávam názor, že čo sa nemôže jesť v dávne "o veľkosti taniera", nepatrí do úst. Je to hlúposť, nakoľko v prírode aj zvieratá požívajú nejaké "doplnky" vo forme bylín či niečoho iného, ktoré tiež nežerú ani zďaleka také množstvo, ako ich primárnu potravinu. Navyše ak skutočne pochádzame ( celá populácia ) z trópov, tak si musíme vyvažovať energie Jin a Jang, na čo sú vlastne tri spôsoby : varenie, ( zvýšená aktivita ) pohyb, koreniny. Aj tu aplikujem zlatú strednú cestu - z každej z týchto "technológií na vyrovnanie energií" si zoberiem nejakú časť, a budem to prispôsobovať svojim telesným a duševným pocitom. Samozrejme, najviac v zimnom období. Je pravda, že v zime sme najlenivejší, takže zvýšená pohybová aktivita tu nebude až tak využívaná ( denne a intenzívne ) ako v lete, takže to nahradím viacej varením ( určitým podielom varenej stravy, asi skôr vyšším ) a väčšími dávkami korenia, trochu menej ovocia a viac "pseudoobilnín". V lete si môžem dovoliť menej variť ( prípadne vôbec, aj to je možnosť ), používať menej korenín, menej "pseduoobilnín" ( alebo žiadne, a namiesto neho bylinky ), a viac sa hýbať ( najmä miernym tempom, niekde v prírode ).
To je môj názor na koreniny - v spojitosti s každodenným životom v strednej Európe.