Právě ta zmíněná reinkarnace může být tím peklem. Vždyť nelze popřít, že mnoho lidí má peklo už hned po narození.

NOSIČOM PEKLA JE TELO..............BEZ TELA NEEXISTUJE PEKLO............. Prečo? Pretože duša bez tela nezažíva fyzickú bolesť, ani mentálnu bolesť. Duša bez tela nemôže mať strach, pretože strach je výtvorom rozumu ("hacknutého" Satanom), a rozum bez mozgu neexistuje. Duša bez rozumu nemôže premýšľať, pretože premýšľanie je úlohou a vlastnosťou rozumu.

To čo som napísal nemôže nikto vyvrátiť........ale pokúsiť sa o to môžete.

Haluzak : Haluzák, ďakujem za peknú reakciu na môj príspevok (alebo možno na moju osobu? To nie je podstatné...) ....
Moja jedinečnosť (ktorú so mnou podľa všetkého zdieľaš) je v tom, že som NIKDY nebol "veriaci" v niečo. Odjakživa som všetko spochybňoval, nie však formou pesimizmu, ale formou realizmu.... Akonáhle som zistil že sa v niečom mýlim, okamžite som tú (tým pádom len teóriu) opustil. Keď nejaký môj "najväčší nepriateľ z fóra" napísal niečo čo dáva zmysel, nikdy som nemal problém uznať mu to. Inak som ako ty aj v tom, že som materiálne/finančne CHUDOBNÝ, väčšinu dospelého života (som o 2 roky starší ako ty) nepracujem, pretože moja duša sa TAK SILNO búri proti tomu aby som pracoval v obalsti ktorá ma nebaví (a ktorá nemá vyšší zmysel), že keby som bol nútený pracovať na plný úväzok a celé roky (prakticky len v oblasti ktorá by ma nenapĺňala - len toto mi ponúka trh práce), už tu dávno pradávno nie som, lebo by som sa v obrovskej depresii zasamovraždil (pravdepodobne zoskokom). Aspoň teda v minulosti....... Pretože niektoré veci sa zmenili, a ja napíšem čo konkrétne mám na mysli....
Stále som chudobný, a pre ženy z hľadiska "skúseností vo vážnych vzťahoch", majetkového a finančného zabezpečenia vyslovene NEZAUJÍMAVÝ (až tragický)....a moja v podstate pekná tvár a objektívne pekné (celé) telo túto skutočnosť nezachraňujú. Ani to, že v erotike vôbec neusilujem o orgazmus a milujem dlhú celotelovú predohru...... Totiž vzťahy medzi mužmi a ženami sú PROGRA, SOFTWÉROVÝ PROGRAM, kde na prvom mieste pre ženu sú veci, ktoré nespĺňam, a tie v ktorých excelujem, tie sú pre ne "menej dôležité veci, ktoré potešia, ale nie sú nutné, a bez tých dôležitejších sú prakticky nanič"...Ale nechcem o tom...
Nakoľko som si hlbšie uvedomil "problematiku reinkarnácie" (kde patrí aj to, že osvietený človek by mal byť z reinkarnácie oslobodený), tak som pochopil, že samovražda proste NIE JE riešením, pokiaľ netrpím neznesiteľnými fyzickými mukami (bolesť, nútená spánková deprivácia, nútený hladomor a podobne). Problém takých ľudí ako som ja alebo Ty je ten, že nám niečo veľmi, ale veľmi dôležité chýba.....Niečo, čo by z nás urobilo celistvé obdivuhodné a nesmierne charizmatické osoby. Tým niečim je nebojácnosť & absencia neinteligentného strachu.
Nesúhlasím s Tebou v tom, že podľa teba je "čo najlepšie rozvinutý rozum" receptom na ten najšťastneší život (aspoň tak som pochopil Tvojmu textu). Rozum je vždy len sluhom. A čím rozvinutejší zdravý rozum človek nosí vo svojej hlave, tým NUTNEJŠIE je, aby spolu s ním ruka v ruke mal ten človek vlastnosť, ktorou je NEBOJÁCNOSŤ.
Píšeš, že bezdomovcami sa stanú ľudia, ktorí sú vo svojej podstate obdivuhodní, pretože odmietli otročiť, odmietli sa prispôsobiť nevedomej väčšine, atď (časť z nich taká byť môže, všetci ale takí nie sú, no to vieš určite aj ty, len si to zovšeobecnil)......Lenže tým bezdomovcom práve chýba to, čo aj nám (akurát mali menej šťastie než máme my).... Chýba im NEBOJÁCNOSŤ, alebo prinajmenšom VEĽKÁ ODVAHA (to je krok - neviem či metrový alebo míľový - pred nebojácnosťou), ktorú keby mali, bolo by nemožné aby skončili na ulici, pretože NEBOJACNY ČLOVEK SA STÁVA OKÚZĽUJÚCIM BOŽKSKÝM "ČARODEJOM" (pretože vo svojom živote vyslovene "vyčarúva" "čarovné" situácie).
Nebojácnosťou môže disponovať ako človek s veľkými vedomosťami vyplývajúcimi zo zdravého rozumu (takže nie "z encyklopédií"), tak človek, ktorý je OVCOU = nemá zdravý rozum, akurát nie je ani v najmenšom ovládaný strachom z vecí, ktoré neohrozujú jeho život. Oba tieto typy ľudí sú veľmi zaujímavé, ale ak sa spojí nebojácnosť s realtívne/reálne veľkou "zdravorozumovou" múdrosťou, tak z človeka sa stáva niečo ako "stelesnený Boh" (ktorý ale nepotrebuje a ani NECHCE, aby ho ľudia vyznávali a podiaďovali sa mu). Samozrejme tým nemyslím, že by bolo nemožné, aby sa takými ľuďmi stali aj milióny ďalších (a taký "stelesnený Boh" by bol tomu len a len RÁD).
"Do špiku kostí" cítim, že prekypujem veľkými vedomosťami (tým nemyslím, že musia ísť do najväčších detailov) vyplývajúcimi zo zdravého rozumu, ale zároveň "do/zo špiku kostí cítim", že sa utrápim, ak to nevyvážim nebojácnosťou.
Všetky okolnosti v mojom živote mi až príliš okato naznačujú, že je to moja jediná cesta...... Nechcem tu spomínať aké iné cesty (boli len dve) som považoval za tie správne, akých túžob som sa nechcel (a nevedel) vzdať, ale akonáhle som pochopil, že moja jediná cesta je stať sa nebojácnym (a v tom stave začať žiť SKUTOČNÝ život), prijal som fakt (o ktorom som vždy vedel...), že na tom aby som sa stal nebojácnym (a ostal anonymným pre masy kľudne celý život) mi záleží 100-1000x viac, než na mojich dvoch ďalších túžbach (ktoré nemajú nič spoločné s duchovným rastom, ale na druhej strane nie sú ani čisto fyzického/materiálneho charakteru, to ani zďaleka...).

Záverom asi toľko : Jedinou odpoveďou je NEBOJÁCNOSŤ, a jediným naozaj zmysluplným konaním v pozemskom živote (pred dosiahnutím nebojácnosti) je AKTÍVNA CESTA za nebojácnosťou. Keď nastane v človeku stav nebojácnosti (nemusím ho zažiť a už viem o čom to je, pretože túto možnosť máme v DNA), tak začína vyslovene NEBO NA ZEMI....obrovská radosť, ktorá zastaví čas - nie fyzicky, ale pocitovo. Obrovská radosť z reálnosti/opravdovosti, z toho že je človek sám sebou ODPROSTENÝ od parazita menom STRACH, ktorý je konštruktom buď Satana, alebo BohoSatana.
Vzhľadom na to, že je možné sa neinteligentného strachu raz a navždy zbaviť, malo by to byť dôkazom toho, že Satan alebo BohoSatan ovládajúci svet nám nezobral všetky karty.......ale dáva nám možnosť bojovať (ignoráciou) so strachom zahniezdeným v našom rozume (lebo je to konštrukt mysle napadnutej Satanom/BohoSatanom) s tým, že ak sa do toho pustíme s neoblomným zámerom, tak víťazstvo je isté... Neovplyvníme tým chod na Zemi (ak, tak len tak máličko, že si to nikto nevšimne, ale každý balvan na púšti sa počíta...), ale chod nášho života tým ovplyvníme do tej najväčšej možnej miery.
Má to ale jednu chybičku krásy. Prakticky nikto v našom okolí, ani nikto "na telefóne" nás v dosiahnutí nebojácnosti nepodporuje, a o to ťahšie je ju dosiahnuť (snaží sa mi nahovori Satan/BohoSatan). Možno tak maximálne vetou "Áno, jasné že ti prajem, aby si sa stal nebojácnym...", a to je všetko....