Ohledně dýchání existuje hodně rozporuplných teorií a vlastně nať tím taky přemýšlím, co je správné. Hlavní asi je dýchat nosem a ne pusou, tohle je asi nejdůležitější.

Dýchaním môžeš aktivovať sympatikus (stresovú reakciu) alebo parasympatikus (upokojenie tela) - vhodné napr. pre ľudí s takzvanými "vyčerpanými nadľadvinkami" (v skutočnosti sa jedná často o kortizolovú rezistenciu, preto dr. predpisujú kortikoidy). V praxi to znamená, že ak mám nízky tlak a cítim sa ospalý ako "zombie", aktivujem krátkodobo(!) kortizol rýchlym dýchaním (nádych nosom, ústami výdych; stačí pol minúty). A naopak, keď mám stresové obdobie alebo mám proste nervy, tak spomalím dýchanie a tým aktivujem parasympatikus (a teda znížim kortizol). Prvý spôsob dýchania zažije každý, keď ho naháňa v lese medveď (vyplaví sa kortizol, adrenalín ap, zúži sa pozornosť a zmysly - túto fintu využíva každý cholerik, ktorý sa rozčuluje na sockách - de facto je to narkoman adrenalínu aka opioidov ) a druhý spôsob sa učia mnísi v ašrámoch, kláštoroch ap.