krasnagadgetka píše:
Prosím Vás, pane Jardo,
podle doktorů mi vyšlo z krve zvýšené riziko mrtvice v budoucnu, máme to v rodině prý dědičné. Čím je mrtive způsobena a co dělat pro to, abych ji nedostala?
Moc děkuji.
Dobry den prajem,
z markerov krvi pouzivanych v medicine moze lekar spravne vyslovit Vami napisany zaver, vidi uz len dosledky. Tieto pozmenene markery mozu byt nasledkom chyb, vykonanych Vasimi predkami, pripadne Vami. V sucastnosti je velmi rozsirene, ze sa jedna o vrodene vlohy a pripadna choroba sa neda liecit. Tradicna (liekova) medicina sa zaobera liecbou pevneho tela, t.j. vykonava laboratorne testy na zistenie infekcii, meria krv, hlieny, moc atd.. Nezaobera sa priamo bunkami organov. Kazdy zivy organizmus a jeho systemy su zdrojom extremne slabych elektromagnetickych oscilacii. Tieto elektromagneticke oscilacie v tele – to je uroven kontroly stimulujuci vsetky vitalne cinnosti organizmu. Elektromagneticke polia drzia pokope bunky organizmu. To je nasa podstata. Pod vplyvom patogennych faktorov, infekcii a mnoheho dalsieho, vznikaju nove zdroje elektromagnetickych oscilacii, ktore nie su charakteristicke pre organizmus, krv nevynimajuc. Ak prostredie, v ktorom sa vyvija plod, neprejde celu cestu zmeny kvantoveho stavu prostredia zodpovedajuceho danemu typu, dieta sa nenarodi, alebo sa narodi chore. Ma odovzdany kvantovy stav prostredia krvi. Ak nebude kvantovy stav prostredia vhodny, choroba sa rozvinie. Hlavnou ulohou, na obnovenie krvnej plazmy v procese liecby, je porusit abnormalnu latkovu vymenu. Pocas obnovy sa menia chemicke reakcie v celom organizme. Temne pole je nepostacujuca metoda, aby Vam bolo mozne dostatocne relevantne zodpovedat otazku, co robit s Vasim zdravotnym stavom v pripade, ak si lekar nevymyslal nezmysly a jeho zaver bol pravdivy. Na zodpovedanie otazky potrebujete poznat interferencny obraz Vasej krvi, zmerat viskozitu, elasticitu, magneticku aktivitu krvnej plazmy a nakoniec zistit, v akom stave sa nachadza fauna a flora v krvnej plazme. Az nasledne bude mozne odpovedat, ci je krv poskodena trvale alebo je mozne kody hmoty v krvnej plazme znicit. Mozno sa Vam to zda zlozite a nepochopitelne, ale aj choroba je zlozita. Ak by bolo vsetko jednoduche, nebolo by chorob. Jedina klinika, o ktorej viem, poskytujuca spomenute sluzby sa nachadza v Moskve. To ale neznamena, ze inde vo svete podobnu kliniku nenajdete. Na uzemi Ceskej republiky a Slovenska taku kliniku nepoznam.
Rozpisem Vam, co uvadzaju lekari a vedci v dizertacnych pracach o zdravej krvi cloveka v druhej polovici zivota, co uvadzaju o krvi cloveka s diagnozou „stav pred cievnou mozgovou prihodou“ a ako je mozne ten interferencny obraz krvi ziskat. Bude to zdlhave, lebo prispievam poslednykrat, tak nech mate Vy a aj ostatni ucelenejsiu informaciu.
Krv zdraveho cloveka v druhej polovici zivota.S vekom sa krvna plazma meni a vyvijaju sa v nej evolucne upevnena mikroflora a fauna. V plazme sa moze nachadzat druhotna slabo patologicka infekcia, ktora len niekedy da o sebe vediet. Tkaniva a organy prechadzaju zmenami sposobenymi vekom. Sustava cloveka sa podoba vlneniu; jedny organy sa zoslabuju a ine zacina pracovat vyssou intenzitou.
Tieto zmeny v zdravi cloveka potvrdzuje vznik interferencneho obrazu. V hmote krvnej plazmy sa zhromazdilo dostatocne mnozstvo castic, ktore porusuju biochemicke reakcie organizmu. Je ich dostatocny pocet, aby vytvorili interferencny obraz. Luc maseroveho ziarenia v hmote krvnej plazmy zdraveho cloveka v druhej polovici zivota ma dlzku dosahujucu niekedy 25 mikronov ( z vyskumu pridana fotografia krvi ziarenia daneho typu). Mozeme predpokladat, ze prave v takej vzdialenosti od bodu vybudenia sa rozprestiera oblast nestabilneho stavu. Mozeme si predstavit, ze cela oblast hmoty krvnej plazmy akoby obsahovala velke nehomogenne oblasti s aktivnymi procesmi. Niektori vedci by mohli namietat, ze molekuly neostanu dlho vo vybudenom stave a prejdu na nizke energeticke urovne s vylucovanim kvantov. Samozrejme, uvidiet ako skace molekula z jednej energetickej hladiny do druhej nie je mozne, ale kvant energie, ktory sa vylucil sa prejavi na aktivite ekosystemu. Aku informaciu dostaneme z interferencneho obrazu? U ludi v druhej polovici zivota (30 rokov+), sa interferencny obraz vyskytuje (prilozena fotografia, na ktorej su odfotene mikroskopicke pyramidky, ktore sa v pravidelnych postupnostiach skladaju jedna k druhej a vytvaraju interferencny obraz). Najviac pozorovatelnym je v case silnej magnetickej aktivity Slnka.
V nasom vyskume sme pouzili zname informacie o vlastnostiach svetelneho vlnenia, na pochopenie fyzikalnych procesov, ktore vznikaju pri vzajomnom posobeni krvnej plazmy a maseroveho ziarenia. Pripomenieme, ze porovnanie robime preto, lebo radiove vlny nevidime. Ale musime pochopit ich existenciu v niektorych oblastiach. To sa da analogickym vlnenim; monochromatickym a koherentnym, t.j. na vlnach laserovych pristrojov. Pri posobeni ziarenia, v krvnej plazme dochadza k „premene“ hmoty krvnej plazmy. Cast plazmy bola pouzita na vybudovanie interferencneho obrazu. Pri vzajomnom posobeni hmoty so ziarenim sa hmota zmenila a uz je v novom sate pritomna v krvnej plazme. Kvant musi predavat svoju energiu (hmotnost) castici hmoty krvnej plazmy. To znamena, ze hmota sa nasycuje energiou...
Ale energie moze byt velmi vela. Aky rozpad moze prebehnut, ake vlastnosti budu mat nove castice a ake vazby budu vytvorene v krvnej plazme?
S vekom pribuda v krvnej plazme nahromadenie nabitych castic alebo ich nevelkych blokov, ktore vznikaju pri posobeni hmoty a ziarenia. Tieto procesy mozu byt popisane len pomocou kvantovej fyziky. A v tejto unikatnej „volnym okom neviditelnej“ vede trajektoria letu castic nie je priama. A samotna castica – co vlna, to castica. Pri stretnuti castic sa vzdy deju nejake zmeny a „rodia“ sa nove castice. Tak vznika nahromadenie castic, ktore pomahaju vidiet takmer neviditelne zmeny v hmote krvnej plazmy. Predpoklada sa, ze sa rozpada mensi pocet, ako vznika ( takuto plazmu ste mohli „zdedit“). Postupne sa hmota krvnej plazmy stava nepriehladnou. Dlzka maseroveho ziarenia sa postupne skracuje. Meniaca hmota krvnej plazmy sa stava pre luc prekazkou a luce sa od nej rozptyluju. Nastava moment, ked je hmota krvnej plazmy uplne nepriehladna, luc odrazeny od nej a ziarenie vybudenej molekuly hydroxidu vzajomne na seba posobia a vytvaraju hologram. Tak sa v tele vyvija choroba. Tento hologram je pri nevyliecitelnych chorobach nutne rozbit, ak to fyzika povoluje.
Krv cloveka s diagnozou „stav pred cievnou mozgovou prihodou“ a ako na klinike vytvaraju interferencny obraz krvi.Ak clovek prichadza k lekarovi, to choroba uz nabera na sile. Zameriame sa na mechanizmus vzniku ochorenia v pripade, ak este nenastupila kriticka faza choroby a je mozne ju zastavit. Tento priklad da citatelom moznost pochopit, ake fyzikalne procesy musia prebehnut v krvnej plazme, aby ochorenie nabralo silu a zvitazilo nad clovekom. Vo svojich skorsich vyskumoch sme uviedli celu seriu mikrofotografii – holografickych matic hmoty krvnej plazmy chorych a zdravych ludi a tomu zodpovedajuci vyvin mikroflory a fauny v krvi. V tomto pripade sa pozrieme na holograficku maticu konkretneho cloveka s jeho konkretnou chorobou (netreba zabudat, ze sme rozni, struktura hmoty krvnej plazmy je u kazdeho rozna).
Predpokladajme, ze sa z nejakych pricin stala hmota krvnej plazmy pre ziarenie ciastocne nepriepustna. Existuje niekolko markerov pomahajucich zistit preco to tak je, ale najspolahlivejsi je interferencny obraz. Kazda vlna je charakterizovana amplitudou a fazou. Pri sireni vln sa jenda oproti druhej posuva a nastava fazovy posun. Fazovy posun je uhol, ktory ukazuje o kolko stupnov je jedna posunuta oproti druhej. Ak je uhol nulovy, to vlny su totozne. Vlnenie sa nachadza vo faze. Ak sa uhol nerovna nule, vlnenia su v roznych fazach. Faza charakterizuje relativny rozdiel radiovych ciest zodpovedajucich hmote krvnej plazmy.
S javom interferencie sme sa uz zoznamili. Je to obraz vzajomneho posobenia dvoch alebo viacerych vln. Ak vlnenia na svojej ceste narazia na prekazku, odrazia sa od nej a zacnu interferovat (prilozena fotografia interferencneho obrazu krvi choreho cloveka, v ktorej pozorujeme fazovy posun, kde sa vlnove posobenie ziarenia skracuje). Po odrazeni od krvnej plazmy dochadza k obnoveniu ziarenia.
Pri sireni sa vlny, odrazaju, kladu jedna na druhu a ohybaju sa. Ako je to s radiovymi vlnami? Pripomenieme, ze radiove vlny su svetelne vlny a siria sa len po priamke rychlostou svetla. V roznych prostrediach maju schopnost interferencie a difrakcie. Tieto javy povoluju ziskat krvny obraz v nestabilnych a novych kvantovych stavoch.
Ohyb (difrakcia) vlnenia je jav, kedy sa svetelne (elektromagneticke) vlny siria cez otvor v prekazke alebo okolo prekazky. Ohyb vlny je porusenim vsetkych zakonov geometrickej optiky a je pozorovatelne v miestach s velkym rozdielom prostredi. Difrakcia je najviac pozorovatelna, ak sa rozmer prekazky alebo otvoru rovna vlnovej dlzke. Ak je mala vlnova dlzka v porovnani so sirkou otvoru alebo prekazky, to je difrakcia malo pozorovatelna. Difrakcia sa pouziva v holografii na vytvorenie hologramu, t.j. ziskania z neho informacii.
S rozvojom ludstva vznikla nevyhnutnost vymienat si informacie. Prve informacie boli vo forme obrazku, ktory vyjadroval nejaku cinnost alebo udalost, s ktoru sa mohli oboznamit aj ini ludia.
V 19. storoci ludia zachytili svetlo. Zjavil sa „zapis svetlom“, ktory bol predchodcom fotografie. Fotografia povoluje nielen zachytavat zobrazenia predmetov, ale ich aj dlhodobo uchovavat na fotografickych platniach. Dolezitou castou fotoaparatu je objektiv, pozostavajuci z niekolkych sosoviek. V nom sa vytvara zobrazenie. Kombinacia objektivu a fotografickej emulzie otvorila moznost pre take vedecke vyskumy, o ktorych sme do vzniku fotografie mohli len snivat.
Hlavnou pricinou ziskania pri fotografovani len rovinneho obrazu je nemoznost zachytit na fotografickej platni fazovu informaciu o zobrazovanom predmete.
Ak chceme ziskat priestorovy obraz neodlisujuci sa od realneho, to musime pouzivat ine ako tradicne fotograficke metody. Co ale poouzit namiesto obycajnej fotografickej platne? Zakladnou poziadavkou je male oneskorenie odozvy a vysoka citlivost, pretoze musi okamzite zapisat priestorove sirenie intenzity vlnenia a okamzite hodnoty aplitudy a fazy vlny. Na taku kratkodobu expoziciu nevie reagovat ani jeden zo sucastnych prijimacov svetla. Nakoniec bol najdeny sposob, ktory fotografickou cestou umoznuje zachytit fazu svetelnej vlny. Na to je potrebne prostredie, v ktorom musi byt vlnenie nezavisle od registrovaneho a ktore vytvori etalonovu vlnu, ktorej frekvencia sa bude rovnat frekvencii registrovanej vlny a musi byt jasna faza etalonovej vlny.
Co musi byt etalon? Na to je vhodne len svetlo. V technike je znama metoda registracie fazy elektromagnetickych vln, kde sa ako etalon pouziva svetlo. Tieto metody su zalozene na interferencii.
Aby sme ziskali kvalitne zobrazenie predmetu, je nutne co najpodrobnejsie zachytit jeho vlnoplochu. Cim podrobnejsie bude zachytene, tym je vacsia garancia, ze sa zobrazeny predmet bude priblizovat originalu. Na to je potrebne zachytit vlnoplochu vytvorenu radiovymi vlnami a predmetom a potom za pomoci etalonoveho zdroja ziarenia znovu zachytit predmet.
Vidime, ze v holografii nestaci zachytit len vlnoplochu predmetu, ale ju musime aj obnovit. Zobrazenie ma dve etapy. Prva etapa spociva v tom, ze vlny prichadzajuce od predmetu je potrebne „zmrazit“ a uchovat na dobrom meiste a potom ich „rozmrazit“ a tym obnovit zobrazenie predmetu. „Zmrazene vlny“ alebo interferencny obraz v holografii je akoby negativ vo fotografii.
Je potrebne zachytit hlavicku vlny, ktora obsahuje vsetky informacie o predmete, t.j. „zamrazit“ pomocou stojateho vlnenia alebo interferencneho obrazu a potom, ako ho chceme znovu uvidiet, svetelnu vlnu „rozmrazime“ a obnovime obraz predmetu (krvnu plazmu s novym kvantovym stavom).
Na obnovenie zobrazenia predmetu sa pouziva koherentny zdroj ziarenia. To umoznuje vytlacit lubovolny pocet kopii. Aj v pripade ak je interferencny obraz ciastocne poskodeny, je mozne z nej ziskat zobrazenie predmetu ale nizsej kvality.
V praxi je holografia prostriedkom prirody. Priroda si na to vybrala radiove signaly, ktore zabezpecili ziskanie predmetov s vysokou kvalitou zobrazenia. Priroda im nasla vyborne uplatnenie. Zaclenenim do krvnej plazmy zabezpecuju jej postupny prechod do absolutne noveho kvantoveho stavu. Je zvlastne, ze takym sposobom meni priroda vlastnosti hmoty. Holografia je obycajny fyziklany proces v prirode. Presla dlha doba, kym sa clovek odhodlal takym sposobom zobrazovat predmety. Zacal sa pouzivat v roznych odvetviach vedy a to je aj Vas smer, ako zistite skutocny stav Vasej krvi. Autori takymto sposobom diagnostikuju roznych ludi z mnohych krajin planety.
Priroda pouziva radiovy signal najvyssej kvality – maserovy luc a pouzila ho na prenos informacie a jej uchovanie. Pomocou takych informacii sa menil kvantovy stav prostredia. Prostredie sa nemohlo menit rychlo. Tieto zmeny boli postupne, postupne sa informacia maseroveho ziarenia menila na ine druhy informacie. Informaciu o novom kvantovom stave sustavy uchovavaju holograficke matice. Z nich mozeme ziskat neobmedzene mnozstvo zobrazeni hmoty s novym kvantovym stavom. Pomenovali sme ich makroobjekty (prilozena fotografia z vyskumov zobrazuje makroobjekty v krvnej plazme mezi krvnymi bunkami, ktore maju plochy tvar a ich rozmer moze byt rovnaky ako rozmer krvnych buniek alebo vacsi). Makroobjekty sa budu postupne dostavat do krvnej plazmy a menit ju. Makroobjekt je kusocek hmoty s absolutne novymi vlastnostami, s novym kvantovym stavom – inym ako je v okolitej krvnej plazme. Spolu predstavuju jeden celok, ktory moze byt opisany jednou rovnicou vlnenia. Takychto makroobjektov moze byt mnozstvo. Pokial existuje zdroj ziarenia schopny mnozit vlny a pokial existuje hologram, dovtedy sa makroobjekty mozu kopirovat.
Makroobjekt moze spolupracovat s okolitym prostredim krvnej plazmy, vyberuc si elektron alebo cely ion. Nie je vylucene, ze v nom mozu vznikat cele ostrovceky loviace elektrony na stavbu molekul. Prostredie krvnej plazmy moze byt pre makroobjekt agresivne. Vtedy informacia ulozena v makroobjekte moze byt znicena, strati svoju silu a bude sa spravat podla zakonov okoliteho sveta krvi. Informacia o chorobe bude znicena. Makroobjekt nebude narastat. Hmota krvnej plazmy sa obnovi. Priblizne tak vidime zaciatok lubovolnej pomalej choroby, ku ktorej patri aj cievna mozgova prihoda. Presvedcime sa o tom vysetrenim vzoriek perifernej krvi pocas liecby. Prave vzorky ukazu, ako sa obnovuje krvna plazma, meni sa fauna a flora v nej. Vrodene vlohy budu znicene, nevyliecitelne sa vylieci ak nam to fyzika dovoli.
Autori: Jevgenia Veniaminovna Alexeeva a Olga Ivanovna Eliseeva.
Nech sa dari.