Ahojte.
Myslím, že by som tu mohol načať zaujímavú tému, na ktorú by som sa mohol trochu viac sústrediť, než pri väčšine iných mojich príspevkoch, ktoré sú napísané na prvý šup, rýchlo, a nie tak dobre, ako by som pôvodne chcel...
KEĎ NEVLÁDZEŠ JESŤ, TAK
NEJEDZ...
Celé roky sa zaoberám tým, aký by mohol byť najideálnejší pomer medzi T:B:S, aby vo výsledku bolo telo človeka čo najzdravšie - v účinnosti stravy na zdravie...
Je jasné, že napr. inú spotrebu bielkovín (stavebný kameň organizmu) a tukov (pre ľudí na nízkosachardovej strave je to "palivo" No.1) bude potrebovať človek ktorý denne odvádza ťažkú fyzickú prácu (zamestnanie, dlhé ťažké cvičenie), a inú človek, ktorý si dá ráno rozcvičku a cez deň 30 minútovú prechádzku...
Tento topic však nie je o tom...
KEĎ NEVLÁDZEŠ JESŤ, TAK
NEJEDZ...
Tak, ako má každý (viac-menej) iný prah bolesti, tak má každý (viac-menej) iný prah "pocitu" z toho, kedy konzumuje jedlo už nasilu, a kedy ešte nie...
Cvičenci vo fitku, alebo hlavne extrémnejší príklad - kulturisti - sú naučení jesť aj keď nie sú hladní, aby u nich nedochádzalo ku katabolizácii. Ten, kto svalovú hmotu príliš nerieši (hoci cvičí, ale cvičí hlavne pre zdravie), ten nemá problém ukončiť jedenie hneď, ak cíti že už sa mu jesť nechce... Ten, kto si dal za prvoradý cieľ byť čo "najväčší", tak ignoruje že už nie je hladný, a naučí sa jesť aj nasilu... a po jedle potom "odfukuje", je unavený, potrebuje sa nabudiť energetickým dringom, kávou, alebo možno...pornom či erotickými myšlienkami (masturbácia človeka "prebudí"), sex by bol vtedy asi nevhodný (celotelové sexuálne pohyby po výdatnom jedle...človek by sa mohol povracať)...
Tak isto pocit
"DOSŤ !" môže vychádzať buď z fyzického preplnenia žalúdka pri konzumácii sacharidových, či sacharidovo-bielkovinných (vždy s väčším množstvom sacharidov) jedál,
alebo z reakcii mozgu na to, keď si človek konzumáciou iného typu jedla doplnil dostatočné množstvo tukov a bielkovín (pri ketogénnej strave), aj keď žalúdok nie je plný ani z polovice...
Ďalšie "premenné" sú napríklad "
Keď nevládzeš jesť, tak NEJEDZ" v súvislosti s počtom jedál za deň....
Ak sa totiž človek naje "do ľahkého pocitu sýtosti" pričom vie, že bude jesť znovu o niekoľko hodín (3-6 napríklad), je to oveľa jednoduchšie, než keď človek konzumuje len jedno jedlo v dni približne v rovnakú dennú hodinu, kde si radšej "2x rozmyslí", či má rešpektovať pocit sýtosti, alebo naopak - či má ísť za jeho hranice, keďže najbližšie jedlo bude až o 23-24 hodín...
Na "apetít" majú vplyv samozrejme aj činitele ako "fyzická záťaž tesne pred jedlom", "fyzická záťaž pred jedným dňom", "fyzická záťaž posledného týždňa"........... ale aj ročné obdobie, pôsobenie lunárnych cyklov, situačná kondícia (fyzická, chemická, atď) organizmu....
Čo tým chcem povedať ? ...
Proste NEEXISTUJE, aby človek konzumoval každý deň (aj keby mal každý deň rovnaký energetický výdaj a rovnako dlhý spánok) presne rovnaké množstvo stravy (typ jedla, množstvo tukov, bielkovín, sacharidov), bez toho, aby sa mu to v niektorý deň zdalo príliš veľa (takže by sa prejedol), a v niektorý deň zas "tak akurát", alebo "trochu menej než by potreboval"...
Pocítil som to na sebe... Jem v jednohodinovom okne počas dňa.... Prvé "kvázi jedlo" si dám nejakých 5dcl kefíru (nízka energetická hodnota, preto to "kvázi"), ktoré slúži u mňa v podstate len na príjem probiotík, nejakých enzýmov, vitamínov, minerálov, a trošky nadtrávených bielkovín a tukov.... 40-45 minút na to si dávam jedlo typu mäso s tukom (väčšinou maslo) a k tomu trošku varenej klíčenej strukoviny (samozrejme si to dobre dochutím, atď)...... Porcia to objemovo nie zďaleka nie je veľká na mňa - 190cm, takmer 30r., no niekedy sa mi stane, že to proste NEDOJEM, lebo sa z toho rýchlo nasýtim...... A potom mám dilemu, či sa nepremôcť a nezjesť ešte tú jednu tretinu či štvrtinu čo ostala, pretože v tom čo som dnes zjedol, nemám ani 1g bielkovín na 1kg telesnej hmotnosti, a kedysi som denne zjedol 400-450g tukov, v dnešnej dobe tak 250g tukov, a keď v ten deň len trochu pocvičím, tak mi je aj tých 250g tuku veľa (sacharidov do 50g/deň)...
Čo sa stalo ? Lepšie využívam tuky než pred X rokmi, že mi ich zraz stačí menej ? Alebo čo sa deje ?... Tým, že som prešiel na jedno jedlo denne som síce schudol asi 3kg (možno 1kg zo svalov, o 1kg menej vody vo svaloch, 1kg tukov dole), ale jem o tretinu menej bielkovín než kedysi, zhruba o 50% menej tukov než kedysi...a to "kedysi" bolo pred možno 5 rokmi, keď som mal 25r.... Medzi 25r. a 30r. je nepatrný rozdiel (ak človek žije zdravo) v takýchto veciach... Dokonca silový potenciál rastie vekom.... Najsilnejší muži sveta väčšinou nie sú 20-25 roční, ale tridsiatnici, tak do 40r...
Odpoveď sa ani nedozviem, jedno však viem.... Keď jem len v 1 hodinovom okne každý deň, tak VŽDY keď budem cítiť že už sa mi nechce jesť, prestanem jesť, aj s rizikom, že pocítim do najbližšieho jedla (o 23-24 hodín) hlad, čo sa mi nezvykne stávať...
Ako je to u vás ? Počúvate svoj "mozog" či žalúdok, keď vám povedia "stop, už nejedz", alebo nie ?
Jasné, drvivá väčšina ľudí čo budú reagovať na môj príspevok konzumuje minimálne 2-3 jedlá denne.... Ale reagujte aj tak ![\":-)\"](\"{SMILIES_PATH}/icon_smile.gif\" "\\"Smile\\"")
Bolo by však fajn, keby sa tu našiel aj niekto, kto konzumuje jedno jedlo denne, a vyjadril sa k tomu...Stačilo mi vidieť, ako vyzerá "jedno jedlo dňa" niektorých prívržencov stravovania sa v "1 hodinovom okne" na jedlo, a objemovo to bolo 2 - 3x také veľké jedlo, ako to moje... Tým, že bolo väčšinou sacharidovo-bielkovinné (viac sacharidov), tak asi mohlo byť väčšie, pretože LEN TUKY dodajú mozgu informáciu "už dosť" ešte predtým, než sa fyzicky naplní žalúdok... Ale ten mozog to práveže dá najavo (aspoň u mňa) aj "pocitom plného žalúdku", pričom viem, že je nemožné, aby bol naplnený jedlom o objeme nejakých 750ml... Takže mozog asi oklame žalúdok, že je už plný... Komunikuje s človekom totiž nie slovne (nebude sa mu prihovárať na úrovni slova), ale cez orgány, cez pocity v nich...
Přihlásit se
Registrovat
FAQ
Hledat
![\</div](\"{SMILIES_PATH}/icon_wink.gif\"){kind=icon}