neti píše:
Áno, áno, adrenalín.. Prúser je v tom (a budem písať za seba), že ja som si nastavil bezpečné prostredie s min. stresom - teda keď do toho nezapočítam občasné rozčúlenie kvôli kovidizmu a ďalším progresívnym stupiditám, ktoré sú momentálne IN. A stále cítim hnev = adrenalín = kortizol a neg. špirála sa roztáča.
Telo v strese okamžite zareaguje správne: spomalí metabolizmus. Lenže to je výhodné krátkodobo, ale v dlhodobom horizonte nie. Častejšie hypotyreózou trpia ženy, pričom síce ušetríte v peňaženke, ale nemáte potrebný príjem mikronutrientov = podvýživa, ktorú spomínate = ďalšie problémy.
A ak do toho zamiešam zápchu, tak prijímate ešte menej potravy (už kvôli spomalenému metabolizmu je príjem nedostatočný), lebo holt "kanalizácia" je upchatá. U babky sme to zažívali pravideľne. Neustály stres, či sa WC spláchne alebo vyplaví obsah žumpy v kúpelni - ktorá mala dvere z kuchyni (dnes by ste na takéto usporiadanie nedostal stavebné povolenie). Občas sa to aj stalo a bola to doslova pohroma.
Nechcem tu robiť ódu na dostatočné vyprázdňovanie čriev.. skúšam to len pár dní - ale všimol som si podstatné rozdiely. Predtým som s očami ako ping-pongové lopty vytlačil (cesta k hemeroidom) 2 bobky a cítil, že v črevách je toho viac - lenže jednoducho sa nedalo. O niekoľko dní som mal nafúknuté brucho, doslova to tam hnilo = únava, slabá koncentrácia, nepozornosť, nervozita, hnev. A ani sa tomu hnevu nečudujem - telo ma mobilizovalo, aby som s nežiadúcim stavom niečo urobil. Lenže dr.ri na to z vysoka kašlú alebo papagájujú, že treba žrať vlákninu. Dnes som kadil novou technikou a keď už som myslel, že je hotovo, tak po pár min. vyliezol ďalší kusisko. Bože a ten pocit.. Niekoľko dní nemám skoro žiadne plyny a pritom konzumujem kyselú kapustu (3 dcl denne) alebo (fermentovaný) hrach s celozrnnou múkou.
Inak s tým kortizolom je ešte ten problém, že mnohí ľudia vykazujú symptómy nízkeho kortizolu (adrenalínová únava), ale aj vysokého kortizolu. Je to dané tým, že vďaka stresu im telo síce vyplaví kortizol, ale keďže sa to deje dlhodobo, tak za tie roky/desaťročia si bunky vytvorili toleranciu (ako v prípade alkoholu) a na kortizol už nereagujú ako predtým (alkoholik potrebuje vypiť viac, aby sa opil). Z toho vyplýva, že nestačí odstrániť príčiny a zajtra bude lepšie - treba aj nejaký čas vydržať (možno aj rok, dva) a kortizolové receptovy deregulovať (liečiť). A to málokto vydrží, lenže vyliečenie za pár dní/mesiac je skôr zázrak ako realita..
Dá se tomu hodně pomoci progesteronem a malým jídlem těsně před spaním prostě kousek batátu s kokosákem udrží celou noc srovnaný adrenalin a druhý den je stav o poznání lepší.