Vševěd píše:
Při nízkosacharidové dietě za určitých okolností dochází ke ketóze. Je to stav, kdy se tělo živí ketony, které se tvoří z tuku. Tvoří se z tuku,
tzn. tuk ubývá a - světě div se - člověk hubne:-) Při hladovce dochází ke ketoacidóze. Tělo se rozkládá, dochází ke štěpení tuků i bílkovin (ty jsou při
ketóze ochráněny). Oba dva tyto stavy překyselují, ketoacidóza ještě víc než ketóza, pH je níž. Pokud je při nízkosacharidové dietě použito větší
množství bílkovin, než dejme tomu 2 gramy na 1 kg hmotnosti, nedojde ke ketóze, alespoň ne tak snadno. Bílkoviny se totiž přeměňují zčásti na glykogen,
který je potom používán jako palivo přednostně před tuky i bílkovinami.
Tomu čo si napísal (možno si to skopíroval odniekiaľ, možno si to napísal vlastnými slovami, TO JE JEDNO) nemám čo vytknúť.
Aj to s bielkovinami je pravda, zčasti sa menia na glykogén, ak je nedostatok sacharidov.
Akurát som nevedel rozdiel medzi ketózou, a ketoacidózou, ale už si mi ho vysvetlil.
Ako teda vidno - Kwasniewski, ktorý odporúčal nejakých 50-60g bielkovín (ja s Kwasniewskim nesúhlasím vo všetkom, to som sem už písal) a zároveň len nejakých 40-50g sacharidov (neskôr to množstvo v odporúčaniach zvýšil možno na nejakýc 80-100g, niekedy pred pár rokmi...), tak vlastne svojou stravou podporoval ketózu....
LENŽE : Ak eskimáci konzumujú v podstate mäso a tuky... a nič viac (mäso = svalovina, vnútornosti), tak... majú veľké množstvo bielkovín. Denne zjedia aj kilo mäsa (dospelí), čo môže byť určite 200g bielkovín. Eskimáci (vzhľadom k tomu, že vysokí nebudú...) rozhodne nevážia 100kg, čiže prijímajú aj viac než 2g bielkovín na 1kg váhy. Hoci by zjedli aj "len" nejakých 800g mäsa denne, alebo ešte trošku menej (deti kľudne aj oooveľa menej), tak ostanú na tých 2g bielkovín na 1kg telesnej hmotnosti... Preto, ako hovorí Vševěd, nemusí dochádzať ku ketóze.
V našich podmienkach je finančne náročné skonzumovať 2 gramy bielkovín na 1kg telesnej hmotnosti, aby sa predišlo ketóze. Preto je vhodné využiť rastliny (ovocie, zelenina), aby sme doplnili sacharidy na nejakých 80g/deň, a tak sa nemuseli obávať ketózy (z dlhodobého hľadiska), ktorá môže, ale nemusí škodiť (stále tu panuje veľa otázok...).
Kwasniewski odporúča málo sacharidov (teda odporúčal) a málo bielkovín (to sa možno tiež zmenilo, nesledujem teraz jeho prácu, od neho som si zobral len nápad...). Takže tí, čo sa riadia jeho knihou "Optimálna diéta" z roku 1998 (vtedy bola preložená do češtiny, myslím, že rok som trafil...), tak možno upadnú do ketózy, lebo 40-50g sacharidov je MÁLO v prípade, že sa konzumuje aj málo bielkovín (okolo 50-60g/deň), nakoľko tie bielkoviny nemôžu vytvoriť glykogén, lebo sú v malom množstve, a používajú sa na iné procesy v organizme.
ČO MI TEDA PRÍDE LOGICKÉ ? Konzumovať nejakých 80-85g sacharidov (podľa výskumov je nejakých 72g sacharidov hranica, kde už nedochádza ku ketóze, AK sa človek nebojí užívať dostatok tukov a tak čerpať energiu z tukov...).
Konzumovať ľubovoľné množstvo tukov - tak, aby mal človek energiu a nechudol zo svaloviny, vedel zvládať prácu a šport (so športom to aj tak neodporúčam preháňať... 3 krát týždenne zacvičiť si stačí + prechádzky v prírode)
Konzumovať živočíšne bielkoviny v množstve od 1g/kg (ale skôr 1,1g na 1kg hmotnosti) do dajme tomu 1,7g (strieľam, ale kto nestrieľa...) na 1kg telesnej hmotnosti pre tých, ktorí športujú, a chcú, aby sa im zväčšili svaly.
Určite neradím ísť proti prírode spôsobom, že budem konzumovať práškové bielkoviny z hrachu a ryže, pričom hrach a ryžu nebudem považovať za vhodnú potravinu... To nedáva logiku. Ak doplnky bielkovín, tak zo živočíšnych zdrojov. Napríklad srvátková bielkovina v prášku (čo najkvalitnejšia, a najlepšie bez príchute), PRE TÝCH, ktorí chcú zvýšený príjem bielkovín, a nechcú konzumovať viac než tri jedlá denne (ja).
Záverom : Aj keby som konzumoval nejakých 50g sacharidov, tak by som sa nebál ketózy (o ktorej pôsobení sa vie MÁLO, vzhľadom k tomu, že môže byť veľa druhov ketóz). Prečo ? Lebo prijímam dostatok bielkovín v strave. ALE - keďže nechcem aby sa mi pretvárali bielkoviny na glykogén (a tak sa navýšili sacharidy na nejakých 72g z 50-tich gramov ... vďaka premene bielkovín na glykogén), tak si navýšim sacharidy na nejakých 80-85 gramov (znova) o pár týždňov, keď skončím proticandidovú diétu.
Totiž radšej nech sa bielkoviny pretvárajú na svaly, než na glykogén. Ja nie som eskimák, že by som mal disozícii také množstvo bielkovín ako oni.
A POPRAVDE, MYSLÍM, ŽE JE ZDRAVŠIE NEMUSIEŤ PRETVÁRAŤ BIELKOVINY NA GLYKOGÉN (čo sa deje, ak je sacharidov dajme tomu menej než 60g, a čím menej, tým viac bielkovín pretvorených na gklykogén)
A PRETO RADŠEJ PRIJÍMAŤ NEJAKÝCH 80-85g SACHARIDOV DENNE, NEŽ NEPRIJÍMAŤ SACHARIDY TAKMER VôBEC (čo ja viem, viac než 10g sacharidov eskimák denne asi neprijme...)
, A TAK MUSIEŤ VYTVÁRAŤ GLYKOGÉN Z BIELKOVÍN.Môžeme byť radi, že žijeme v pásme, kde sú k dostaniu sacharidy v potravinách ako sú ZELENINA a OVOCIE.
Žiaľ, eskimáci tú možnosť nemajú, a v pečeni musia pretvárať bielkoviny na sacharidy... Preto nemôžu mať tak ideálne poskladanú nízkosacharidovú stravu ako máme my, čo žijeme v miernom pásme, a energiu čerpáme z tukov.Vševěd, díky za príspevok, na ktorý som takto obsiahlo reagoval.
Som rád, že som teraz o niečo múdrejší.
_________________
Majte sa pekne, veľa zdravia, šťastia, penazí vám prajem. NOWOCAYN & Marek. (9.5. 2012)
RUŠIM NICK, idem žiť, už je na to ČAS. Ruším účty na internete, všetko, počítač využívam už len na prácu.
Tešilo ma (9.5. 2012)
dieta