život bez mäsa nie je taký ideálny ako sa zdá ...
ŽIVOT BEZ MÄSA
„V zdravom tele zdravý duch.“ Toto slovenské príslovie veľmi výstižne vyjadruje vzťah telesného zdravia človeka k stavu jeho ducha. Zahŕňa zároveň aj súlad, potrebu harmónie medzi nimi: ak duch nerešpektuje potreby tela, oslabuje týmnástroj svojho pôsobenia. Ak sa naše telesné potreby vymknú rozhodnutiam ducha, bránia mu v jeho rozvoji. Ako vplýva na tento súlad mäsitá strava?
Vegetariánstvo je stravovanie založené na rastlinách: zelenine, ovocí, obilninách a strukovinách. Celkom vyraďuje zo stravy mäso, údeniny, ryby, morské živočíchy. Živočíšne produkty ako vajcia, mlieko a mliečne výrobky sú vegetariánmi akceptované v rôznej miere. Radikálnejšia forma vegetariánstva – vegánstvo – vylučuje živočíšne produkty zo stravovania úplne. Spotreba mäsa na Slovensku je nižšia ako v takmer všetkých štátoch EÚ. Táto skutočnosť však pravdepodobne nevyjadruje uvedomelosť občanov našej krajiny, skôr ju možno chápať ako jeden z ukazovateľov životnej úrovne. Vo vzťahu k mäsitej strave jestvuje široké spektrum prístupov, no badať istú polarizáciu: na jednej strane nezdravý, agresívne presadzovaný trend „fast food“ a jeho prívrženci, na druhej zas stúpenci vegetariánstva alebo menej vyhraneného, zdravého životného štýlu, ktorí mäso zo stravy úplne nevylúčili, no preferujú napr. hydinu a ryby. Podľa vegetariánov je mäso zodpovedné za mnohé choroby a malo by sa celkom vyradiť zo stravy. Prečo? Vyradenie mäsa z jedálneho lístka odporúčajú vegetariáni z viacerých dôvodov. Súvisia s anatómiou, medicínou, dietetikou, etikou i ekonomikou. Hlavným argumentom je však to, že mäso poškodzuje zdravie, lebo zaťažuje telo toxínmi a narúša tak funkčnosť tkanív i orgánov. Tieto argumenty často presvedčia mnohých, aby sa zriekli mäsa a tým získali predpoklady pre zdravší život. No tu nejde iba o telo; človek nie je len to, čo v id íme . Ľudské telo je „obal“ ducha, viditeľná, malá časť skutočnosti. Ak chceme zodpovedne pristupovať k otázke „Mäso – áno, alebo nie?“, musíme vziať do úvahy existenciu ducha so všetkými interakciami, prebiehajúcimi medzi telom a duchom.
Duch je inej podstaty ako telo. Z duchovnej úrovne, odkiaľ pochádza, si prináša jemnejšie substancie a energie, kým telo je prispôsobené hrubej pozemskej hmote. Do kontaktu vstupujú a zostávajú v spojení počas celej inkarnácie pomocou prostredníka. Týmto sprostredkovateľom je krv, presnejšie povedané – vyžarovanie krvi. (Podrobnejšie v článku Krv – neznáme súvislosti medzi výživou a duchovným vývojom, Svet Grálu 7/2006.) Ako každý telesný prvok, aj krv má svoje vyžarovanie. Je tej najjemnejšej povahy, ktorej charakter sa blíži k najhustejším vyžarovaniam ducha zahaleného vo svojich obaloch. Spojenie týchto dvoch vyžarovaní nazývame spojením ducha a tela. Je to most, po ktorom si telo a duch navzájom odovzdávajú informácie. Vyžarovanie tohoto mostu závisí od zloženia krvi. Podľa toho, či krv obsahuje alebo neobsahuje určité substancie, mení sa jej zloženie a tým i jej vyžarovanie; to vo veľkej miere závisí od výživných látok, ktoré jej dodávame stravou – teda i konzumáciou mäsa. Nemenej dôležitou podmienkou rozvoja vitality a zabezpečenia zdravia je však i vylučovanie odpadových ktoré vznikajú pri normálnom fungovaní organizmu, a tiež toxínov. Ak množstvo týchto odpadových látok prevýši schopnosť organizmu vylúčiť ich, usadzujú sa v tkanivách. Človek tak stráca vitalitu a prejavia sa zdravotné ťažkosti. Chorobami sa prejavuje snaha organizmu zbaviť sa toxínov. Už z tohoto pohľadu je zrejmé, že na udržanie zdravia je najlepšie takýmto stavom predísť správnym výberom toho, čo do tela prichádza. Aká je teda úloha mäsa v našej strave?
ÚČINKY MÄSA NA VYŽAROVANIE KRVI
M äso sa vo všeobecnosti považuje za symbol sily a zdroj energie. V medicíne je známe, že podporuje tvorbu krvi, podľa prírodnej terapie má pomáhať pri inkarnácii ducha. Tieto tri pohľady sa navzájom dopĺňajú. Väčšia spotreba mäsa núti telo tvoriť viac krvi, preto tí, ktorí často jedia mäso, majú väčší objem krvi. Tento zväčšený objem krvi má väčšiu silu príťažlivosti, takže duch je pripútaný k telu tesnejšie. Aj zloženie krvi hrá svoju úlohu. „Živočíšne energie“, ktoré mäso prináša, dávajú krvi špeciálnu charakteristiku, uľahčujúcu spojenie ducha s živočíšnou časťou ľudskej bytosti – fyzickým telom. Naopa k , č lovek , k t o r ý kon z u-muje mäsa málo alebo mäso vôbec neje, bude mať objem krvi menší. Charakter krvi bude menej živočíšny a spôsobí, že väzba ducha s telom bude slabšia. Tak napr. veľký jedák mäsa má „veľa“ krvi. Vyzerá prekrvený, má červenšiu farbu, tvár sa mu ľahko rozpáli. Je pevne zakotvený vo svojom tele, zväčša má záujem o to, čo je fyzické. Jedenie a pitie majú pre takéhoto človeka veľký význam, dáva prednosť manuálnym prácam a použitiu sily pred intelektuálnou prácou. Má veľa vnútorného ohňa, elánu, podnikateľského ducha. Môže mu to dodávať tvrdší, drsnejší, dokonca agresívnejší či násilnejší charakter. Tieto extrémne účinky jedenia mäsa boli v minulosti dobre známe. Preto sa vojakom idúcim do boja dávalo jesť veľa mäsa, aby boli bojovnejší. To isté sa robí s poľovnými psami alebo sokolmi, ktoré dostávajú veľa mäsa, aby sa stimuloval ich inštinkt lovca. Oproti tomu osoby, ktoré nejedia mäso, nemajú takú živú farbu. Bledá pokožka prezrádza menšie množstvo krvi. Chýba im silnejší most vyžarovania, ich duch je menej pripútaný k telu. Ako sa ľudovo vraví, takéto osoby nestoja nohami pevne na zemi, sú duchom inde, akoby v inom svete. Dávajú prednosť rozmýšľaniu, snívaniu a intelektuálnej práci pred činom. Slabšie spojenie s telom sa prejaví menším záujmom o telesné veci, ani jedlo pre nich nemá veľký význam; je pre nich skôr povinnosťou ako pôžitkom. Sú to ľudia obyčajne pokojní, jemní, mierumilovní, aj pasívnejší, lebo nemajú dostatok sily a chuti k činu.
OTÁZKA PRISPÔSOBENIA
V egetarián od narodenia, ktorý žije v krajine, kde tradícia mäso nepripúšťa, vníma konzumáciu mäsa inak ako človek, ktorý sa vegetariánom stal. V prvom prípade je organizmus prispôsobený na fungovanie bez mäsa počas mnohých generácií a poskytuje dobré vyžarovanie krvi z potravín, ktoré konzumuje. Duch je zakotvený, aj keď treba povedať, že vegetariánske národy sú meditatívnejšie než národy pre ktoré je mäso v strave bežné. Iné je, keď sa osoby celé desiatky rokov požívajúce mäso naraz rozhodnú vylúčiť ho zo stravy. Organizmus, ktorý zdedil určité dispozície vytvárané počas mnohých generácií, sa bude takejto zmene brániť. Obyčajne nastanú problémy s prispôsobením. Proces adaptácie je podobný ako u fajčiara, ktorý sa rozhodol prestať fajčiť. Nikotín, ktorý organizmus doteraz zvykol používať ako stimul činnosti orgánov, už nie je k dispozícii. Orgány spomalia svoju činnosť a nedarí sa im vykonať všetku prácu, ktorú od nich čakáme. Nastanú ťažkosti: bolesti hlavy, nedostatok energie, nervozita, zápcha a pod. Človek sa celkovo necíti dobre. Mäso nie je droga, ale potravina, preto jej nedostatok neprináša také výrazné problémy. Ak sa odvykanie od mäsa rozloží na niekoľko týždňov, ťažkosti sa ani nemusia prejaviť. Naopak, ľudia, ktorí sa pre takúto zmenu rozhodli, sa najčastejšie cítia oveľa lepšie a čulejšie. Problémy sa však ukážu po dlhšom čase. Na začiatku sa telu darí udržiavať správne vyžarovanie krvi, lebo vplyv jedenia mäsa ešte istý čas pretrváva. Postupom času tento vplyv slabne. Telo, ktoré nemá náhradu za to, čo prijímalo v mäse, zmení zloženie a vyžarovanie krvi, a tak sa oslabí jeho spojenie s duchom. Duch, ktorý nie je dosť silno zviazaný s telom, sa nebude môcť prejavovať s potrebnou silou a intenzitou. Nastane oslabenie a apatia. Tento stav sa však prejaví len veľmi pomaly, postupne, preto nie je na prvý pohľad zjavný. Okrem toho sa často nespája s vylúčením mäsa zo stravy, ktoré sa udialo dávno predtým. Človek v tomto stave nemá dostatok vitálnej sily žiť plnohodnotný život, ako by mohol a mal. V živote ide o to, aby sa duch učil a zbieral skúsenosti tu na zemi, a tým rozvíjal schopnosti, ktoré dostal do vienka. Skúsenosti prichádzajú tak, že intenzívne prežívame každú udalosť a snažíme sa riadiť život podľa našich želaní. Na to, aby sme cítili a konali správne, potrebujeme pevné spojenie ducha s telom, no u tých, ktorých organizmus sa prispôsobuje novým podmienkam po vylúčení mäsa, sa táto väzba oslabuje. „Neprítomnosť“ ducha im bráni naplno prežívať každý okamih, konať a pôsobiť smerom navonok. Navyše majú tendenciu unikať z vonkajšieho sveta, lebo sú príliš citliví. Prichádzajú tak v živote o mnohé.
VZDAŤ SA MÄSA ÚPLNE?
Z pohľadu duchovného rozvoja sa u človeka, zvyknutého na konzumáciu mäsa, úplné vylúčenie mäsa neodporúča. Teda ak jesť, v akom množstve? – Všetko závisí od jednotlivca. Potreba mäsa je dnes spájaná i s otázkou krvnej skupiny – pre niektoré je nevyhnutnou súčasťou, pre iné v rôznej miere nahraditeľnou zložkou stravy. Vo všeobecnosti človek príliš materiálne založený by mal množstvo mäsa v strave znížiť, aby sa mohol otvoriť duchovným veciam. Naopak, ak ide o človeka „s hlavou v oblakoch“, zvýšenie spotreby mäsa pomô ž e lepšie vnímať realitu a činorodo sa prejavovať. Okrem frekvencie a množstva mäsitej stravy je dôležitý aj výber mäsa: jeho druh a kvalita. Tmavé mäso je viac zaťažené toxínmi a pôsobí silnejšie ako biele mäso (teľacina, hydina, jahňacina) a ryby. A pokiaľ ide o kvalitu – pre konzumáciu je vhodnejšie mäso z prirodzeného chovu, prípadne divina. Potreba konzumácie mäsa je pre každého individuálna a líši sa aj v jednotlivých epochách vývoja ľudstva. Bola veľmi výrazná v začiatkoch histórie ľudstva. Duše, ktoré sa vtedy inkarnovali, potrebovali veľmi silné vyžarovanie krvi, aby sa pevne zakotvili v hmote – v neznámom prostredí, kam prenikali po prvý raz. V dnešnej materialisticky orientovanej dobe je žiaduci skôr pravý opak; zníženie spotreby mäsa, a uprednostnenie odľahčujúcej, prevažne vegetariánskej stravy. No táto zmena má byť prirodzeným procesom, čiže vývojom dnešného – žiaľ, príliš materialisticky založeného homo sapiens – človeka rozumného, smerom k človeku duchovnému. Zrejme bude tento prechod pozvoľný. Možno sa neuskutoční v rámci jedného pozemského života, ale v priebehu viacerých generácií – tak, aby vyjadroval harmóniu tela a ducha človeka na ceste k jeho zušľachteniu.
zdroj: Christopher Vasey, Svet Grálu 11/2007
|