neti píše:
Išiel som spať nenajedený, a za trest ma o 4:00 zobudil kortizol. Prerušované hladovanie nie je pre mňa, resp. ak mám konzumovať v 6-8 hod. "okne", musím postupovať tak, aby som o 6 večeral - čiže musím postupovať presne opačne ako je mainstream odporúčanie ohľadom raňajok, obeda a večere. Netvrdím, že pre väčšinu neplatí citujem "raňajkovať by sme mali ako králi a naopak večeru by sme mali veľkoryso prenechať nepriateľom", ale u mňa je to naopak. Raňajkovať musím ideálne o 10:00 kvôli pomalému odburávaniu melatonínu (som "nočná sova", preto sa ráno cítim ako zombie) a teda pomalému vzostupu kortizolu. Najhoršia kombinácia u mňa je sacharidové jedlo na raňajky (málo kortizolu = nedostatok inzulínu).
PS: Trochu ma štve, že som celý život počúval tieto pravdy, ktoré síce fungujú majoritnej populácii, ale rozhodne nefungujú u mňa. Snažil som sa ich dodržiavať - veď človek si nechce vedome ničiť zdravie, že. A paradoxne som robil presne to, čo som nechcel - ničil som si zdravie..
PS2: Naučil som sa vnímať svoje telo - je to dovednosť ako každá iná (niektorí ľudia ju získali prirodzene v ramci ich vrodeného temperamentu) - a teraz vyslovene cítim napätie ako by som mal vystreliť zo stoličky = vyšší kortizol t.j. nabudený sympatikus (stresová os). A pritom som v pohode, ukľudnený, spokojný.. ale na hlbšej úrovni je môj organizmus v alarmovom stave. Aha, tak preto som celý život štíhly..
Snáď toto info niekomu pomôže..
Tak závěr jste učinil podle všeho správný a jako info je to výborné protože mnoho lidí přemáhá na sílu svoje tělo tedy s ním v zásadě bojuje a tím si nastavuje ten stav uteč nebo bojuj.