Tony210 píše:
teď jste na to kápnul
Ale nešťastný si nepřipadám to je v pohodě.
to bude málo hořčíku:)
Aj to je možné.. Podľa typológie Big5 môžete mať charakteristiku neurotizmus - čiže prežívate viac neg. emócií, ako by bolo vhodné (mám to podobne). Vedci vedú medzi sebou vojnu, či sú vlastnosti človeka/psychické problémy vrodené alebo získané (spoločnosť, strava, prostredie) - osobne si myslím a nie len ja, že sa jedná o kombináciu oboch. Z toho vyplýva, že zmena životosprávy rozhodne pomôže, avšak nie vo všetkých prípadoch. Nechcem tu robiť propagandu liekom - uvedomujem si, že na webe, ktorý sa venuje alternatívnemu prístupu, je to ako kráčať so zástavou Ruskej Federácie medzi nacistami v Azovstale
, ale nedá mi to. Niekedy na podobné symptómy (neg. vnímanie sveta) stačí psychoterapia, ktorá odhalí tajomstvá vašej duše - pokiaľ ste tomu samozrejme otvorený a ochotný znášať prípadnú bolesť, ktorá pravda prináša; inokedy pomôžu jednoduché triky typu trénovanie vďačnosti*, defenestrácia televízie, nepozeranie správ, nesledovanie vojny na UA ako detektívku** ap; a občas pomôžu antidepresíva. Ten názov je veľmi nešťastný, pretože pomáhajú aj s únavou; starí ľudia sú po 2-3 týždňoch "vyliečení" zo stareckej demencie (maskovaný nedostatok serotonínu); pomáha aj na úzkosť (strach), obsesívne myšlienky.
S AD mám sám skúsenosti - zobem SNRI (čiže nie SSRI ale kombo serotoním-noradrenalín). A môj život sa zmenil na nepoznanie. Nič z toho, čo koluje na internete, nie je pravda. AD nespôsobujú samovraždy - korelácia spočíva v tom, že človek, ktorého život je na prd, sa po nich začne lepšie cítiť a tak je schopný plánovať ukončenie života (ktorý chcel ukončiť dávno pred ich užívaním - len nemal na to silu, energiu ap). Dnešné AD nemajú žiadne neg. prejavy (slovom 0 problémov
), len treba trafiť tie správne (u mňa venlafaxín). A samozrejme to neplánujem zobať večne - postupne skúšam rôzne módy stravovania atď. atď. atď...
* každý deň si v duchu premyslite 3-4 veci, ktoré boli skvelé a niečo vám priniesli. Ja som na začiatku mal pocit, že je to trápne; že nič ten deň neviem nájsť; že to aj tak nepomôže - a verte mi, po čase (fake it till you make it) som sa to naučil. Dnes prídem za mamou, ktorá má psa a už len to, že chce po mne, aby som ho hladil, mi dodá oxytocín
, ale vnímam to ako skvelý zážitok a ďak., že sa nemusím tlačiť niekde v zákope a čakať na priamy zásah šrapnelu.
** na to existuje hafo štúdií, ktoré naznačujú, že človek sa horšie dostáva po neg. správe do normálu ako z pozitívnej správy. Je to pravdepodobne evolučná záležitosť, keďže neg. správa môže byť osudová až smrteľná, avšak bez pozitívnych bude síce človek strádať, ale prežije.. Poznám ľudí, ktorým pomohlo, keď prestali sledovať rôzne relácie, ktoré non-stop (a teda neprimerane) prinášajú zlé správy a namiesto toho sa začali vŕtať v hline (záhrada, stromy)..