Ak druhí ľudia pre teba neexistujú, potom pochopiteľne o nás nemôžeš mať žiadne informácie. V tom prípade sú všetky tvoje konštatovania o nás niekde na úrovni sci-fi fantázie. Je to akoby si bol presvedčený, že vieš ako žije neznámy kmeň niekde v pralese, o ktorom ani nevieš, že existuje. Paradox, že.. Jediný spôsob ako zistíš čokoľvek o tomto kmeni (o druhom človeku), že ho objavíš (jééj, druhí ľudia existujú), pôjdeš tam a začneš sa o nich ZAUJÍMAŤ.
Pokiaľ ale neustále krúžiš okolo seba, potom pochopiteľne nemáš mentálnu kapacitu na to, aby si dal svoju energiu a priestor niekomu inému. A keďže sa o druhého nezaujímaš, potom nemáš o druhom žiadne informácie. A tak
si vytváraš nereálne fantázie ( = bludy) odtrhnuté od reality o tom, ako žijú druhí ľudia; čo prežívajú; aké majú problémy, resp. aký podľa teba majú úžasný a jednoduchý život - na rozdiel od teba, ktorý trpí. Tvoja fantázia, že všetci žijeme rozprávkový život a nikto z nás netrpí okrem teba, ti istým patologickým spôsobom dáva pocit výnimočnosti. Tvoj myšlienkový konštrukt ťa zároveň stavia do role obete, živí tvoju bezmocnosť, beznádej, zúfalstvo. A špirála sa roztáča.
A pritom by stačilo otvoriť oči. Ak by si sa o druhých ľudí naozaj, úprimne, zo srdca zaujímal, zistil by si, že aj (podľa teba) "obyčajní" ľudia trpia depresiami, majú vnútorné a vonkajšie konflikty; že dokonca aj bohatí a na prvý pohľad úspešní ľudia majú svoje vážne problémy (Elonovi Muskovi zomrel prvý syn, ďalšieho trans-aktivisti preoperovali a podľa jeho slov ho "zabili"). Ak by si sa o druhých zaujímal, zistil by si, že vychovať kvalitného dospelého potomka nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Zistil by si, že zvieratá síce majú potomkov, ale vsádzajú na kvantitu. Človek vsádza na kvalitu (nie sme komáre, že).
Lenže to by si sa musel o ľudí naozaj, nesebecky, neegoisticky zaujímať. Druhí ľudia by museli pre teba existovať. Museli by dostať priestor v tvojej sebe-strednej ego-istickej pyšnej mysli.
Nesúhlasné reakcie dostávaš, pretože ľudí rád provokuješ, urážaš ich, nadávaš im, ponižuješ ich (aby si sa TY cítil dobre a nadradene). Dáva ti to falošný pocit moci, dominancie (produkuje dopamín a testosterón) a aspoň nejaký pocit, že máš ako taký vplyv na dianie vo svete.
Staviaš sa do opozície (väčšina si myslí toto, preto JA si budem myslieť presný opak), pretože potom sa cítiš výnimočný a môžeš druhého zaškatulkovať ako "obyčajný človek" alebo "priemerná ovca" (tvoj eufemizmus pre "Niemand"). A to všetko preto, lebo nemáš ochotu akceptovať bolestivý fakt, že aj ty si obyčajný človek, tak ako my všetci ostatní. Možno sa sám cítiš ako Niemand, preto hľadáš "osobu, ktorou budeš plne ocenený". A keďže diera v tebe je veľká ako dlh USA, si nešťastný, frustrovaný a sklamaný (tvoj eufemizmus pre "nasratý", "nahnevaný") na všetkých ľudí. Zodpovednosť za tvoj patetický život majú obyčajní ľudia, a hlavne (!), ty za nič nemôžeš.
Si sklamaný (sám zo seba; z tvojho života) a tento hnev si premietaš na ľudí. Pretože je to pohodlné, jednoduché, bez-bolestné a v rámci tvojej sebe-strednosti. Ľudia nenapĺňajú tvoje potreby a nedávajú ti to, po čom tak zúfalo túžiš (pocit blízkosti, vzťah, hafo zážitkov ap). Preto sme všetci ZLÍ. Celý svet je vlastne ZLÝ, vrátane samotného Stvoriteľa. Dupeš nožičkami a ručičkami a hádžeš sa o podlahu ako 2 ročné dieťa, pretože ty nemáš to, na čo máš podľa teba bytostný nárok. Všetci sme ti povinní dať to, čo práve chceš. Lenže ako? Na vzťah treba min. dvoch, že.. Takže ten druhý musí v tvojej mysli existovať. Ty si nás z nej ale všetkých vyškrtol. Pre teba neexistujeme, možno len utilitárne (buď ti dáme, čo chceš alebo pre teba neexistujeme). Potom sa ale nečuduj, že si osamelý, nenaplnený, prázdny.
Smutnou správou je, že jediný človek, ktorý ťa môže oceniť, si ty - nie narcisticky ako to nevhodne robíš roky, ale zdravo. To by si sa ale musel o druhých zaujímať a nevnímať ľudí utilitárne t.j. čo mi môžu poskytnúť? resp. ak ti niekto neposkytne čo zrovna potrebuješ, tak ho vyškrtneš zo života. Musel by si byť ochotný uvidieť seba takého, aký si - pričom ten pohľad nemusí byť príjemný. Pohľad do zrkadla a schopnosť vydržať to, čo uvidíš, je jednou z troch životných skúšok vo filme Nekonečný príbeh. Ďalšou smutnou správou je, že
tvoja súčasná situácia je produktom tvojej nevhodnej životnej filozofie, ZLO-zvykov a mnohých predchádzajúcich rozhodnutí. Áno, tvojich. Nikto nenestie zodpovednosť za tvoj život, len ty. Je len a len na tebe, či urobíš niečo, čo zmení trajektóriu tvojho života a s tým spojené prežívanie a celkovú vnútornú spokojnosť.. Good luck..
https://www.youtube.com/shorts/yRedJuCaA5Uhttps://www.youtube.com/shorts/SL9xEAblwbA