mohy píše:
Po príchode z práce som skúsil malej dať trošku ananasu. Chutil jej, ale asi po 30 minutách putoval von. Asi po 40 minutách ma napadlo vyskúšať nastrúhané jabĺčko až na kašu. To spapala a od vtedy bol pokoj. Celý deň sa nám nedarilo do nej dostať tekutiny, ale vraj to v noci dobehla. Dnes už zasa normálne chuť k jedlu aj tekutiny.
Ako tie deti pozorujem, tak pokiaľ sa im dospelý do takýchto vecí nemontujú, tak ako keby vedeli vytušiť, čo je pre nich správne. Pamatám si aj ja keď som bol malý, tak pri chorobe som okret tekutín nechcel absolútne nič do seba dostať a len na naliehanie rodičov, že musíš aspom toto, alebo tamto, tak človek pod takým tlakom podlahne v domnení, že šak asi mi rodičia nechcú zle a vlastné pocity, idú do úzadia. No a časom som zistil, že najlepšie je naozaj nejesť a nezaťažovať telo zbytočným jedlom, aby sa mohlo na plno venovať odstraňovaniu choroby.
Každopádne ak by sa náhodou niečo takéto v budúcnosti opakovalo, tak skúsim ten banán.
Ano, děti mají nepoškozené instinkty a to je hodno pouze tichého obdivu a ne jim do toho stále nesmyslně kecat a ničit jim usilovně tuto schopnost, asi ze závisti, že již nám léta nefunguje.