Zdraví-AZ Vaše fórum o zdraví

Alnatura pohanku nedělá. Myslím, že v DM prodávají, ale má jen 400 gramů a není bio (ale je světlá). POhanku běžně kupuju v Albertu, Bille, Globusu, v Tescu jí mají taky, ale dražší. V Makru jí naopak nemají. Prostě dnes se dá sehnat dobrá pohanka v každém obchodním řetězci, jen je třeba nesáhnout po té termicky loupané, kterou u nás dělá snad jen Lagris a balí ji do papírové krabice (mechanicky loupanou jsem viděla jen v pytlíku).
Večer namočím, ráno posnídám

_________________
“You cannot solve a problem with the same thinking that created it.” – Albert Einstein

To Jarda: Aký máte názor na kukuričnú kašu a jačmenné krupy?

Oboje se dá celkem bez problémů konzumovat, ale i tak bych to zbytečně nepřeháněl, ani jedno žádný ideál nepředstavuje.

Zdravím ráda by vám poradila pohanku od Šmajstrly (Frenštát pod Radhoštěm- 4 generace mlynářů) má kroupu, lámanku a loupe tu pohanku na kamenném mlýně- kdo má zájem tak ukáže- viděla jsem to .Sám to snídá a to tu lámanku -zalije převařenou jen vlažnou vodou nechá nejmíň 5min louhovat a přidá oříšky ,hrozinky no prý co má- říkal to reportérovi jak jsem tam byla, pro pohanku. Má jednu chybu je trochu dražší.

Znám a myslím, že ji dokonce manželka používá.

Pro pražské a západopražské - Pohanka loupaná kroupa se dá za 54,45 kč/kg koupit v Nenačovicích, pytel 25kg.

http://www.countrylife.cz/vzorkova-prodejna-archa

_________________
“You cannot solve a problem with the same thinking that created it.” – Albert Einstein

Toto stojí tiež za vyskúšanie:

http://www.berkana.sk/ryza-divoka-india ... ta-865.php

aby ten jedálniček nebol taký fádny)

kde na slovensku sa da zohnat pohanka lacno? vacsie balenie za lepsiu cenu?

p Jarda

ma tepelne upravena pohanka v pohankovom napoji s nazvom zajic vobec nejake prospesne latky?

http://www.mojalekaren.sk/pohankovy-napoj-350g/

teda ci ma vyznam to kupovat, ja ju kupujem a davam do vody a do vlociek vlastne namiesto mlieka ju mam
len neviem ci aspon nieco pozitivne aj obsahuje ak uz je vo forme prasku tepelne upravena ta pohanka.

Najlepsiu cenu, aku som zatial videl na svetlu (neznicenu tepelnym lupanim - predpokladam, ze taku hladas), je v berkane:
http://www.berkana.cz/pohanka-krupy-lup ... ta-174.php

Ak objednas niekolko kil, a presiahnes 10 eur, postovne je zadarmo, pokial si dobre pamatam.
Ale radsej by som niekde objavil za 1 euro/ pol kila, ale zatial sa nezadarilo.

_________________
Prehľadné, stručné a aktualizované návody fóra Zdraví-AZ

Přečtěte si složení a musí vám být jasné, že to nic zdravého nebude, prostě si to udělejte z normální celé pohanky a máte jistotu, že to bude v pořádku.

Priateľ sa nechce vzdať chleba, tak jemu pečiem kváskový chlieb z čerstvo namletej pohánkovej múky, z ryže natural, quinoi, prosa, špaldy, ale používam väčšinou práve tie bezlepkové obilniny. Ono chlieb sa síce pečie pri teplote 200-180 stupňov, ale vnútri chleba teplota neprekročí sto stupňov-bod varu vody, to by sa musela všetka tekutina odpariť, mne sa to zdá celkom ok produkt, aj keď teda tepelne upravený, hlavne v zime. Cesto na kvások kysnem 2x, takže je dobre stráviteľný. Ak mám čas, tak obilniny dám vo veľkom množstve predklíčiť - lúpaná pohánka mi klíči bez problémov, ryžu namočiť, quinoa vyklíči prakticky za noc...obilie vysuším v sušičke a pred pečením si z neho meliem čerstvú "klíčkovú múku". Kedysi som robievala esénsky chlieb v sušičke - ale nechutí mi to a často to sfermentovalo a skyslo to, ten kváskový chlieb chutí neprekonateľne lepšie.

Inak pre tých, ktorí by si chceli piecť podobný chlieb a nemajú moc nervy a čas sa zaoberať kváskom, tak výborný jednoduchý kvások sa dá vyrobiť z kefíru, myslím kefír vyrobený pomocou kefírových zŕn. Podrobný návod je tu, ja som to podľa toho pár krát robila, aj tú "kefírovú" pizzu, ono tie kefírové kultúry fungujú dosť podobne ako kvások a výborne "predtrávia" problematické obilniny:

http://users.chariot.net.au/~dna/kefir_cheese.html

Je to úplne dole na tej stránke. Ale zjednodušene stačí zmiešať kefír s múkou, nechať to napr. cez noc stáť - závisí veľmi od teploty, až kým cesto nezvýši svoj objem a začnú sa tvoriť bubliny, dajú sa z toho piecť aj placky a pod.

Ešte jeden zaujímavý článok o kváskovom chlebe, píše sa tam o jednej nemeckej štúdii, kde potkany kŕmili odležanou a čerstvo pomletou múkou, bielou múkou a chlebom upečeným z týchto múk. Ma šokovalo, že aký rozdiel urobila čerstvo pomletá múka a 15 dní!!! odležaná múka. Dnes už prakticky nikto nepečie chlieb z čerstvo pomletej múky, celozrnné múky s vyšším obsahom nenasýtených mastných kyselín majú viac sklony k oxidácii ako vymletá biela múka. Takisto v tom článku spomínajú ako kvások dokáže urobiť lepok v obilninách stráviteľnejším, možno práve preto je to vhodnejšia úprava ako surová konzumácia aj naklíčených obilnín s obsahom lepku:

http://www.rebuildingyou.com/articles/3 ... une-system

Prvá skupina potkanov dostávala čerstvo pomletú múku, druhá skupina bola kŕmená chlebom upečeným z čerstvo pomletej múky, tretia skupina bola kŕmena múkou ako skupina č. 1, ale táto bola skladovaná 15 dní, štvrtá skupina bola kŕmená chlebom upečeným z múky skladovanej 15 dní, piata skupina dostávala bielu múku. Po štyroch generáciach, len potkany kŕmené čerstvo pomletou múkou a tie, ktoré boli kŕmené chlebom upečeným z čerstvo pomletej múky si zachovali plodnosť. Potkany v skupine 3 až 5 sa stali neplodnými.

"The nutritional importance of using fresh stone-ground grains for bread-making was revealed in the results of feeding studies in Germany (Bernasek, 1970). Rats were fed diets consisting of 50% flour or bread. Group 1 consumed fresh stone-ground flour. Group 2 was fed bread made with this flour. Group 3 consumed the same flour as group 1 but after 15 days of storage. Group 4 was fed bread made with the flour fed to group 3. A fifth group consumed white flour. After four generations, only the rats fed fresh stone-ground flour and those fed the bread made with it maintained their fertility. The rats in groups 3 to 5 had become infertile. Four generations for rats is believed to be equivalent to one hundred years in humans.”"

TO: Bludička
veľmi zaujímavé, len je problém, že nie každý vie anglicky . vedela by si preložiť aspoň postup a prípravu takého chlebíka, pizze?
Skúsila by som to urobiť. A možno nielen ja. Ďakujem

Piekla som podľa toho návodu pizzu a aj chlieb.

Najskôr si treba pripraviť kvások.

Zamiešame 1 šálku (250 ml) hotového kefíru a 1 šálku múky - cesto konzistencie hustejšej kaše. Túto necháme stáť pri izbovej teplote ca. 1-2 dni, veľmi závisí od teploty, čím vyššia, tým kvások rýchlejšie pracuje. Hotový kvások je poznať podľa toho, že zdvojnásobí svoj objem, je v ňom kopec bublín, chutí kyslo, je tekutejší. Ja som to dávala jeden deň na obed a na druhý deň ráno už to bolo vykysnuté.

V druhom kroku zamiešame hotový kvások s múkou na cesto - pizza, chlieb, placky....čiže ca. 500 gramov múky, ono je to skôr pizza-koláč, než placka. Preto to cesto je aj tekutejšie ako na klasickú pizzu. Ja keď pečiem ale prevažne z prirodzene bezlepkových múk, tak vďaka abstinencii lepku, je cesto kaša, nevytvorí vláčnu guľu ako je to u lepkových ciest. Ďalšie suroviny ako sme zvyknutí pridávať do pizze - soľ, olivový olej, tekutina - teplá voda. Po zamiesení cesta ho necháme vykysnúť, to môže trvať od 2-6 hodín, u mňa to trvalo ca. 3 hodiny, vykysnuté cesto zväčší svoj objem, keď ho ochutnáme, chutí kyslo, sú v ňom bublinky. Pozor na prekysnutie cesta, chutí potom veľmi kyslo. Ja som zamiesené cesto hneď dala na plech a vyvaľkala, po vykysnutí sa veľmi ťažko manipuluje s cestom, plech s cestom som počas kysnutia prikryla, aby cesto nevysychalo.

Inak vodný kefír mi kysol ako divý, ešte rýchlejšie ako mliečny - dajú sa použiť obidva. Kefír z kefírových zŕn obsahuje silné aktívne kultúry, takže je veľmi nepravdepodobné, žeby cesto nevykyslo.

Inak sa dá použiť aj jednoduchý postup, ak chcem napr. robiť lievance, večer zamiešam pomletú múku - z pohánky, pšena, špaldy... s trochou kefíru, zvyšok môžem dať vodu a nechám stáť do rána, príp. 24 hodín, ono to takisto trochu nakysne a predtrávi obilniny.

V tom recepte je použitý na pizzu kefírový syr, ten sa urobí tak, že hotový kefír necháme v noci stiecť cez plienku, plátno, alebo mne to fungovalo aj cez kávový filter. Ak takýto syr zlisujeme pod tlakom, vytvorí sa niečo podobné ako feta syr.

Inak srvátka z mliečneho kefíru sa dá použiť aj na predtrávenie strukovín - pridáme ju k namočeným strukovinám, veľmi dobre konzervuje akékoľvek potraviny - napr. naložený syr v srvátke vydrží v chlade veľmi dlho, takisto je to fantastický štartér pri pickles a kyslej kapuste.