Zdraví-AZ Vaše fórum o zdraví

Právě je sob lis 30, 2024 4:18 am

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina [ Letní čas ]




Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 3 ] 
Autor Zpráva
PříspěvekNapsal: úte úno 26, 2013 12:56 pm 
Offline
Uživatelský avatar

Registrován: čtv kvě 26, 2011 11:26 am
Příspěvky: 152
Bydliště: Košice
Dobrý den dovolím si napísať jeden prípad z košíc na zamyslenie:

Myslím si, že liečba rakoviny je téma, ktorá sa týka každého z nás. Píšem tento článok preto, aby sa už nikomu nemohlo stať to, čo sa stalo. Napriek všetkým podrazom lekárov to veľmi šťastne dopadlo.

Je tam zaujímavá informácia, že v USA je oficiálne dovolené liečiť rakovinu len chemickými liekmi, operáciou, chemoterapiou, ožarovaním. To sú terapie, ktoré prinášajú zisk farmaceutickému priemyslu. Tak tomu hovorím fakt demokracia!!!

Vrátim sa k mojej liečbe. Strava mi zabrala, aj dnes sa takto stravujem, lebo mi to veľmi chutí a cítím sa oveľa lepšie ako keď som jedla všetko, aj mäso. Podotýkam, že som zdravá a za 13, 5 roka som bola na PN len raz a to na nespavosť. Lieky som nechcela, pretože za tým bol konkrétny problém. Nedávno mi robili testy na moju žiadosť a sú OK. Vrátim sa k strave. Zo zásady nejem potraviny, ktoré mi nechutia. Fakt niektoré jedlá nejem, aj keď sú označované ako zdravé. Dopoludnia jem bežne dostupné ovocie (pomaranče, banány, jablká, kivi, ananás, hrozno, melóny…podľa sezóny a financií). Fantasticky to čistí telo a dobije baterky na prácu. Popoludní čerstvá zelenina (mrkva, červená repa, uhorka, paradajky…tiež podľa dostupnosti a financií) plus zemiaky, ryža alebo nejaké pečivo. Mám rada aj sladké, takže často pečiem, ale jednoduché koláče ľahké na trávenie, napríklad bábovku. Koláč si dávam ako samostatné jedlo. Prípadne k tomu zeleninu. Naučil ma to kamarát a spočiatku sa mi to zdalo nezmyslom. Potom som zistila, že to fakt pomáha tráveniu. Sú to bežné princípy delenej stravy, nevymyslela som nič nové. Akurát že to pomáha i na rakovinu, dokonca ju vylieči. Preboha, len nech ma nikto nepresviedča o tom, že je to vhodné kombinovať s chemickými liekmi. Práve chemické lieky budú účinky zdravej stravy ničiť. Keď to ktokoľvek chce takto robiť, nech si to robí. Veď to je jeho život, len nech sa potom nevyhovára na mňa. Samozrejme, občas aj zhreším. Myslím tým niečo vyprážané (len občas), čokoláda, sladkosti. Čokoládu doslova zbožňujem a tej sa nevzdám. Moja strava je fakt chutná, nielen zdravá. Teraz už viem, čo moje telo znesie v pohode.

Vyliečila som som sa vegetariánskou stravou. Upozorňujem, že bez liekov. Na toto upozorňujem hlavne preto, že chemické lieky imunitu ničia. Doktor Max Gerson, ktorý už nežije, tvrdil, že rakovina je porucha imunity, postihne orgán, ktorý je najviac oslabený a nestačí sa zamerať na chorý orgán. Je potrebné obnoviť imunitu a keď sa tá obnoví, tak telo si s nádorom poradí samo. Podľa jeho slov, nádory doporučuje odstrániť len vtedy, ak ohrozujú život pacienta. Inak nie, pretože odstránenie nádoru nič nerieši a neodstráni rakovinu. Ona sa totiž vráti…hlavne pri liečbe modernou medicínou sa často vráti. Samozrejme, pokúsila som sa vrátiť viackrát k bežnej strave, ale moj stav sa zhoršil tak, že som sa dobrovoľne naspäť vrátila k laktovegetariánskej strave. Po 2 -3 rokoch som zistila, že po tejto strave sa cítim podstatne lepšie a nemám už najmenší dovod sa vrátiť k bežnej strave. Prestala som byť pravidelne unavená, zmizli rozne zdravotné neduhy…Samozrejme, chápem mnohých, ktorí mi budú tvrdiť, že bez mäsa a množstva chemických polotovarov a chemických liekov to nejde. S úplnou vážnosťou vyhlasujem, že mne je srdečne jedno, čo kto jedáva. Pre mňa za mňa, možte jesť aj klince, fakt mi to je jedno, mňa z toho brucho bolieť nebude. Našťastie nie som lekár a liečbou tejto diagnózy sa neživím a toto šírim dobrovoľne . Kto má tieto zdravotné problémy, má rakovinu, nech vie pravdu a nech sa sám rozhodne. Prečo by mu mali lekári vnútiť liečbu, o ktorej vedia, že je len strieľanie naslepo? Každý človek má právo na život a prečo má byť liečený sposobom, ktorý mu zničí imunitu a zomrie na následky chemoterapie a ožarovania, vedľajších účinkov liekov? Prečo? Lebo to zarába “niekomu” peniaze a prináša zisk! To, ak sa pacient vylieči len stravou, to nikomu zisk neprinesie, jedine ak tak poľnohospodárom. Prečo to chcem rozšíriť medzi ľudí? Lebo sama poznám zúfalstvo, to hrozné zúfalstvo, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, posledné štádium a nie je mi pomoci. Bola to hroza, akú si nikto z vás, kto to nezažil, nevie predstaviť. Toto nejde popísať slovami, ani pochopiť, pokiaľ to nezažijete.

Dovolím sa nahlas sa spýtať prečo nám lekári a farmaceutický taja, že táto choroba sa dá v pohode vyliečiť stravou, bez akýchkoľvek chemických liekov, chemoterapií, ožarovania. To znamená bez strašných vedľajších účinkov, ktoré väčšinu pacientov zničia. Často zničia tak, že pacient v hrozných bolestiach zomrie. Ja som mala hrozné bolesti po liekoch, po strave sa to postupne zlepšovalo. To si ani neviem predstaviť ako by som prežila hoci len malú dávku silnejších liekov, prípadne inej liečby: chemoterapie…Trvalo mi 3 roky, kým som začala mať vnútornú istotu, že na rakovinu už neumriem. Istotu, že rakovina sa mi už nevráti. Na začiatku som neverila, že sa uzdravím natrvalo. Čítala som dve knihy o Gersonovej terapii, tieto pacientky tiež neverili, že sa im to podarí. Prepáčte sa úprimnosť, ale neverím argumentom, že človek tejto liečbe musí veriť a že je to placebo efekt. To je nezmysel. Lebo na začiatku liečby tomu neverí nikto, že sa uzdraví. Neverila som tomu ja, neverili tomu ani Gersonové pacientky. V zúfalstve hľadali inú alternatívu akú núka moderná medicína, kde väčšina pacientov po ich liečbe zomrie a ešte je totálne zničená. Je to len otázka času a lekári sa tvária, že oni pacientom život predlžili. Naozaj? To na základe čoho toto tvrdia? Veď keď máte rakovinu, to neznamená, že behom pár dní, týždňov zomriete. Možte zomrieť, ak nezmeníte stravu na vegetariánsku a budete pokračovať v svojom životnom štýle, ktorý túto chorobu sposobil. Moja osobná skúsenosť je, že táto choroba je v pohode vyliečiteľná navždy. Keď sa telo začne čistiť, tak prvé dva mesiace pre mňa neboli príjemné a bála som sa. Ale nezvracala som, mala som obrovskú chuť do jedla, sama som sa o seba dokázala postarať a behom 2 mesiacov som podľa mojich vtedajších kolegov začala mať normálnu farbu na tvári. Predtým som bola veľmi bledá. No neboli to tie strašné vedľajšie účinky po liekoch, ktoré som v čase kolapsu zažila. Samozrejme, mnohí mi možu napísať, že nie som lekárka, nech do toho nekecám. Tak na to si dovolím povedať, že keď lekári budú vedieť liečiť a vyliečiť rakovinu, tak mi možu do toho kecať. Vyliečiť natrvalo ju nevedia, obrovské množstvo pacientov im na ňu zomiera a ešte ich tými chemickými liekmi utýrajú! Majú na to vobec právo? Ak majú právo, prečo chcú podpis od pacienta alebo u detí od rodičov? Prečo sa zbavujú zodpovednosti ohľadne týchto pokusov na ľuďoch? Prečo nevinným ľuďom nedajú možnosť si vybrať aj inú liečbu? To sme pre lekárov len otroci, ktorí musia poslúchať? Mne možnosť rozhodnúť sa pre inú liečbu nedali, ani mi o nej nepovedali, že vo svete existuje. Preto som im musela tajiť, že ich geniálne rady nepočúvam, liečim sa po svojom a zaberá mi to. Nemala som síl sa s lekármi hádať, to sa hádali oni so mnou. Potrebovala som maródku, na ktorú mám v prípade choroby nárok, lebo som si platila odvody do zdravotnej poisťovne, preto som mlčala. Faktom je, že moj zdravotný stav sa zlepšoval. Treba si uvedomiť, že to je dlhodobé dodržiavanie zdravej výživy, Gersonova terapia doporučuje 2 roky, ja tu volnejšiu vegetariánsku stravu dodržiavam doteraz. Prečo? Lebo sa cítim lepšie. Moje konkrétne skúsenosti ako ma liečili na rakovinu pečene v Nemocnici v Košiciach v Šaci máte popísané v mojej sťažnosti nižšie. Ak sa niekto diví, že v zdravotníctve nie sú peniaze, tak nech si prezrie, na aké nezmyselné vyšetrenia som chodila ja a poisťovňa to bez reptania preplatila. Boli to vyhodené peniaze!!!

Prvé dva mesiace (november, december) som netušila, či tento boj o vlastný život vyhrám, no vedela som, že iná cesta neexistuje. Moj zdravotný stav sa zlepšoval. Pred Vianocami som zjedla zemiakové lupienky, no mala som hneď tak silné bolesti, že som si pri nich poplakala.

Výraznú úľavu som pocítila až začiatkom nového roku. Aj výsledky kreatinínu v krvi už boli celkom slušné (87,10). Cítila som sa prijateľne a bola som presvedčená, že sa možem konečne normálne najesť. Skúšala som bežnú stravu (okrem masa), no cítila som sa podstatne horšie.

Pribrala som síce, no po bežnom stravovaní sa mi akurát zvačší brucho a bolesti brucha sú výraznejšie. Stále pociťujem únavu, ťažšie sa mi dýcha a mám zapálené uzliny na krku. Po prechode na bežnú stravu sa tito príznaky zhoršili. Moje krvné testy sú od januára kolísavé, čo je pravdepodobne zapríčinené stravovaním. Teraz sa snažím jesť čo najviac surovej stravy a odnaučiť sa celkom od sladkostí. Pridala som si aj olivový olej a morskú soľ k strave. Veľmi mi pomohol aj pohyb. Od začiatku decembra sa snažím každý deň absolvovaťhodinovú precházku na čerstvom vzduchu a od začiatku januára pravidelne cvičím jógu.

Veľmi mi pomohla autosugescia, relaxačná hudba a bylinkové kúpele.

Tieto fakty spomínam preto, aby bolo jasné, že moje výsledky sa neupravili samovoľne. Je to výsledok mojej obrovskej vole žiť a urobiť preto maximum.

Som veľmi rada, že som odmietla hospitalizáciu, pretože tieto možnosti ohľadom stravovania, pohybu a zároveňa aj psychickej pohody by mi nemocnica neposkytla.

Postupovali by lekári pri mojej liečbe lepšie, ak by som bola hospitalizovaná? Ja o tom pochybujem.

Prečo mi nikto nedal urobiť CT vyšetrenie, či nemám nádor, ak som sa opakovane sťažovala na bolesti na tom istom mieste? Viem, že je to drahé vyšetrenie. Mnohé vyšetrenia, ktoré som absolvovala a lieky, ktoré som dostávala, neboli určite najlacnejšie. Otázkou je, či boli vobec potrebné!!!

Dozvedela som sa, čo mi vlastne nie je. A čo mi vlastne je, to mi nebol ochotný povedať nikto z lekárov.. Ako pacient mám na to právo. Lekárské ošetrenie je platená služba, prispievam na to každý mesiac svojim nemocenským pistením, keď som práce schopná..

Vrcholom arogantnosti Vašich lekárov je, že od novembra do konce decembra ma presviedčali o tom, že je nutná moja hospitalizácia. V decembri mi dr. Miko pri poslednom vyšetrení doobeda tvrdil, že je nutná moja hospitalizácia, no poobede po internom vyšetrení mi chcel ukončiť práceneschopnosť(?!).

Od januára mi dr. Koščo tvrdí, že moje výsledky súuž v poriadku, hoci sa cítim ešte zle, a pri každej návšteve mi chcel ukončiť PN. No oponovala som výsledkami, preto ma nechali doma. Dr. Fircák zašiel až tak ďaleko, že už pri pohľade na moju kladenku vyhlásil, že nikto nebýva vypísaný tak dlho. Z výsledkov prečítal psychiatriu, ostatné len rýchlo prelistoval(?). Chcel mi hneď ukončiť PN, no trvala som na tom, že chcem ísť k posudkovému lekárovi. Podľa neho som hypochonder.

Preboha, čo za lajdákov zamestnávate? O dr. Fircákovi som nič dobré nepočula, no jeho správanie, to bola tá posledná kvapka!

Ak by mi nič nebolo, nemali ma lekári vypísať. Považujem za potrebné pripomenúť, že moje zdravotné problémy vznikli podstatne skor. V roku 1990 som bola na plastickej operácii materinského znamienka na tvári, ktoré som mala asi 7 rokov veľmi zapálené.

Histologický nález bol negatívny. V poslednom období sa mi okolo jazvy tvorí akné, aj jazva je niekedy načervenalá. . V rokoch 1991 a 1992 som užívala antikoncepčné pilulky, krvné testy u gynekológa boli v poriadku. No od tej doby pociťujem bolesti brucha. Silnejšie a pravidelnejšie bolesti začali byť v roku 1995. Vyšetrenia žiadne ochorenie nepotvrdili, vylúčili aj žalúdočné vredy. V roku 1996 ma bolesti prinútili navštíviť pohotovosť. Injekcie nezabrali, pani doktorku to ani nezaujímalo. Bolesti ustúpili samovoľne asi po polhodinovom trápení.. Pri návšteve závodného lekára som dostala lieky na žalúdočné vredy, bez akéhokoľvek vyšetrenia.

Začiatkom marca 1998 som navštívila lekára zase ohľadom rovnakých ťažkostí. Situácia sa opakovala. Dostala som lieky bez akéhokoľvek vyšetrenia. Bolesti boli nepravidelné; odborníci im nevenovali pozornosť, preto som im veľkú pozornosť nevenovala ani ja. Veď stále po jednom dni ustúpili. Cítila som síce dlhotrvajúcu únavu, ranné vstávanie bolo pre mňa hrozné, no pripisovala som to psychicky náročnému povolaniu.

Koncom marca 1998 som mala prvý abces pri konečníku. I keď ma veľmi bolel, hneď po vyčistení rany sa mi výrazne uľavilo a žiadne lieky proti bolesti som počas celej liečby nepotrebovala užiť. Dva týždne som sa stravovala len ovocím, cítila som sa fantasticky, aj prechod na normálnu stravu mi nerobil žiadny problém. Rana sa veľmi pekne zahojila.

Koncom septembra 1998 som mala opakovane abces na povodnom mieste. Bol podstatne vačší, je to uvedené aj v správe dr. Kovářa. Zase som sa po vyčistení rany cítila dobre a lieky proti bolesti som nepotrebovala. Prekvapilo ma to aj to, že rana bola skutočne citlivá len pri prečisťovaní. Potom sama, bez liekov proti boleti prestala bolieť behom 5-10 minut.

Dr. Kovář sa o ňu veľmi dobre staral, pekne sa zahojila.

Komentár z roku 2009: v jednej časti seriálu Ordinace v růžové záhradě som si vypočula od lekárov – hercov konštatovanie, že u abcesu treba zistiť, či to neznamená zhubný nádor.

Nikto mi to vtedy nezisťoval, ani pri jednom abcesi.

Zase počas PN (3 týždne) som držala dietu, t.j. stravovala sa len ovocím. Bolo to z etických dovodov, lebo nie som typ človeka, ktorý sa dokáže týrať dietami. No občas som si dala aj sladké a pravdepodobne tým sa mi v zarastenej rane vytvorila hrčka. Nebolela ma.

Dr. Kovář sa so mou dohodol, že v prípade bolestí alebo akéjkoľvek zmeny mám prísť rovno za ním.

Rana mi začala trochu mokvať začiatkom novembra , no chirurg nezistil žiadne zmeny na rane.

Teraz tam nemám už žiadnu hrčku. Pravdepodobne to súviselo s mojimi bolesťami brucha a stratilo sa to stravovaním. Lenže hrčka može znamenať aj nádor. A dr. Mika som na túto hrčku v novembri 1998 upozornila. A nádor sa nedá vyliečiť krátkodobou dietou, pretože po prechode na normálnu stravu sa može stať, že znova začne rásť a ešte vačšou rýchlosťou. To je názor odborníka ( dr. E. Gintner, DrSc. Ústav preventívnej medicíny Bratislava). Tento názor bol publikovaný v časopise harmónia – apríl ´98. Aj dr. Košlík, primár oddelenia naturálnej medicíny mi naznačil, že sa musím dlhodobo zdravo stravovať.

Ja sa snažím uzdraviť, no bohužiaľ rýchlejšie to neviem. Skúšam rozne potraviny a všímam si ich účinok na moj organizmus. Vaši lekári sa mi snažia dokazovať, že som zdravá. Žeby som len začala byť alergická na niektoré potraviny – paradajkový pretlak, , syr, čokoláda, nesprávna kombinácia jedál? Predtým som na to alergická nebola a mala som rada aj maso.

Zameriavala som sa na kuracie a rybacie, pretože po bravčovom a hovadziom som trpela zápchou. Nemienim byť úplným vegetariánom po celý život, no počas choroby je vraj dobré, ak sa maso vylúči. Tvrdí to uznávaný lekár dr. Josef jonáš vo svojej knihe Krížovka života.

Určite sa úplne vyliečim, pretože sa vyliečiť chcem. Neodradí ma od toho ani správanie Vašich lekárov. Som tvrdohlavá a v takýchto chvíľach si poviem: A just sa nedám! No zaráža ma ich postoj. To takýmto sposobom liečia aj ostatných pacientov? Čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú? Predpisovanie liekov „naslepo“ možu používať u iných pacientov, ak im to nevadí. Ale mne to vadí. A veľmi. Mne nestačí, ak budú vedieť povedať moju diagnózu až po pitve mojim príbuzným.! Veď dr. Koščo a dr. Bauer pripustili, že moj zdravotný stav bol vážny.

Dúfam, že sa skutočne seriózne postavíte k mojej sťažnosti, prešetrite správnosť mojej liečby a zistite, či som skutočne hypochonder(?).

Možte sa k mojej sťažnosti postaviť len formálne, no potom sa nečudujte, ak podniknem ďalšie kroky. Pretože, čo je veľa, to je skutočne veľa.

No z jednej diagnózy ma určite Vaši lekári vyliečili – z naivity. Ja som si lekárov totiž veľmi vážila. Teraz už nie. No našťastie nehádžem všetkých lekárov do jedného vreca, pretože poznám aj serióznych lekárov.

S pozdravom

Magdaléna Nadzamová

To, čo mi podarilo, bola ťažká drina, ale rakovina je to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Zmenilo mi to myslenie a prevrátilo mi to celý svet hore nohami, v pozitívnom zmysle.

Odskenovanú odpoveď pána Imricha Tótha, na hlavičkovom papieri s jeho vlastnoručným podpisom nájdete na http://ulozto.cz/x5oZiVP/oskenovane-dokumenty-rar

Nižšie je len prepísaná vo Worde.

VSŽ NEMOCNICA, a.s.

Lúčna 57

040 15 Košice-Šaca

Slovenská republika



Naša značka 624/99 Košice 29.3.1999

Vážená pani Nadzamová,

pozorne a podrobne som si prečítal Váš list, ktorým ste nás oslovili vo veci správnosti Vašej liečby lekármi VSŽ Nemocnice, a.s. a súčasne som si osobne konzultoval problémy, ktoré v liste uvádzate s lekármi a s Vami. Na základe zistených skutočností považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.

Dovoľujem si Vás informovať, že práca lekára je v dvoch rovinách náročnosti a zodpovednosti. Ako doktor medicíny musí absolvovať náročné štúdium a predpísanú prax, ako lekár a verejný činiteľ si musí osvojiť prácu s chorými ľuďmi. Lekári, ktorých Vy v liste kriticky hodnotíte, spĺňajú uvedené kritéria a sú na postoch, ktoré zastávajú, opodstatnene. Odporúčam Vám, aby ste v budúcnosti zvážili výroky na ich adresu, citujem:“čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú“ (strana 8 Vášho listu).

Podľa liečebného poriadku má pacient právo slobodnej voľby lekára. Pri nedovere k našim lekárom alebo nespokojnosti máte právo zvoliť si iných lekárov, či ústav. Sme ochotní umožniť Vám hospitalizáciu v našej nemocnici, kde Vás vyšetria naši najvyšší odborníci.

Máte však možnosť vybrať si aj iné vyššie pracoviská a to myslíme s plnou vážnosťou a úprimnosťou.

S pozdravom

MUDr. Imrich Tóth

námestník liečebno-preventívnej starostlivosti

Moje komentáre k odpovedi z nemocnice, tuto odpoveď za komentárom prikladám:

Po poslaní sťažnosti som bola i osobne v tejto nemocnici.

Pán riaditeľ Vančík nebol prítomný, tak som šla za námestníkom Tóthom.

Ten mi povedal, že načo som to vobec písala (ukázala na moju sťažnosť), kto to má čítať (?) a on by ma tiež poslal na psychiatriu. Na to som mu odvetila, že nech mi to dá písomne.

Poriadne sa zarazil a okomentoval to, že to aj urobí, len si musí premyslieť, ako to sformuluje.

Ešte mi oznámil, že pána riaditeľa tým zaťažovať predsa nebude a on tam daľší deň nebude.

Ďalší deň som sa vybrala za riaditeľom Vančíkom. Čakala som dosť dlho, pán Tóth tam tiež bol a keď ma zbadal na chodbe, kde som ho ignorovala ani nepozdravila, tak zlostne tresol dvermi. Tak to som si zase o psychiatrii niečo pomyslela ja.

Pán Vančík prišiel až po dlhšej dobe a povedal mi, že za 3 minúty čaká viceprezidenta VSŽ a rozprával sa v kancelárii s daľšou návštevou, ktorá prišla s ním.

V podstate ma diplomaticky vyhodil a povedal, že dostanem odpoveď. Bola som len pacient a vypísali ma už do práce.

Túto odpoveď som dostala, až keď som bola uznaná za práceschopnú, takže netuším, prečo mi znova pán Tóth núkal hospitalizáciu. Tí najvyšší a najlepší odborníci sa o mňa mohli starať počas práceneschopnosti, šancu na to mali, ale ju nevyužili.

magda.nadzamova@gmail.com

Na http://www.ulozto.cz doplním ešte moje trestné oznámenie, ktoré som podala sama a zamietli mi ho. Predpokladala som to, pretože jedna príjemná pani právnička v bezplatnej právnej poradni mi ho radila podať, že mám na to lehotu 10 rokov. Zároveň mi povedala, že ho nemám podávať sama, len cez advokáta. Ak ho totiž podám sama, tak ho zamietnú. Predpokladala dobre, tak sa aj stalo, len mne šlo o čas, aby som to stihla do 10 rokov, aby to nebolo premlčané. Peniaze na právnika som veľmi nemala, žila som už v Čechách, preto som to urobila takto, aspoň formálne. Predpokladám, že keď tento prípad bude verejne známy, ešte raz sa bude musieť tým prokuratúra zaoberať. Veď ja by som to nenazvala pokus o ťažké ublíženie na zdraví ale pokus o vraždu. A čo to iné bolo, keď mi to urobili 3 x?! Veď lekári sa takto mýliť nemožu! Ak sa pomýlia, tak nech si nesú následky za svoje činy a vysvetľujú, prečo konali tak, ako konali. Samozrejme patrí im za to trest. Vložím tam aj výsledky testov, hlavne prvé dva testy, aby mi neveriaci verili. Odkaz na ulozto.cz dám do diskusie ako príspevok.



Keď ani teraz nikto o tomto prípade písať nebude, tak si vážne budem dávať otázku, prečo novinári občanom taja, že rakovina ide vyliečiť prírodnou cestou? Celý zoznam mailov novinárov máte na hneď za týmtito pár riadkami. Alebo je za tou ignoráciou to, že som doležitý svedok v kauze tunelovania VSŽ Košice??? Hlavne žijúci svedok, lebo nielenže sa to dialo cestou liečby rakoviny, ale boli vymyslené aj nešťastné náhody, ktoré im nevyšli!!! Vyhlasujem, že samovraždu spáchať určite nemienim a ak by sa mi stala nejaká nešťastná náhoda a dlho by som sa na tomto blogu neozývala, tak to nešťastná náhoda nebude! Aj ja mám svoje zdroje a dostala som info, že novinári ma budú ignorovať, pokiaľ to len bude možné. Takže ich musím vyprovokovať k tomu, aby sa tejto téme venovali. 12 rokov som bola na čiernej listine. Keď to už nebude možné utajiť, tak sa budú snažiť zo mňa urobiť blázna, neseriózneho človeka, ktorému nejde veriť. Dnes sa nič nedialo, takže ignorácia naďalej trvá. Ak budete mať dobrý nápad, ako to zlomiť a zlepšiť, aby o tomto prípade písali, tak mi nápady píšte do diskusie. Ďakujem všetkým dobrým a slušným ľuďom \":-)\" .

Pár mien alebo adries už neplatí, vrátilo sa mi to ako nedoručiteľné, ale nechala som tam všetky adresy, ktoré som dnes oboslala. Ja slovenských novinárov otravujem 12 rokov a výsledok je veľká nula. Tých 12 rokov ste všetci mohli vedieť, že rakovina ide liečiť prírodnou cestou. Viete koľko ľudí sa mohlo slobodne rozhodnúť pre túto liečbu, keby o tom vedeli a nemuseli zbytočne zomrieť??? Lenže príroda je kladný diktátor, tá si určuje pravidlá sama. Jedným z pravidiel je, že všetci raz zomrieme, keď príde náš čas. A keď vykonáme všetko, čo sme na tomto svete vykonať mali a budeme sa spovedať zo svojich skutkov. Páni novinári budete mať v tomto smere čisté svedomie, že manipulujete mienkou ľudí a nedávate im informácie, aké dostať mali už dávno??? Tam to neukecáte, že vy ste si predsa potrebovali udržať prácu, plat, životný štandard, zaplatiť hypotéku… Tam nikoho nezaujíma žiadna funkcia, ani žiadne svetské výhovorky, len skutky. Viem to, lebo som na tejto hranici smrti bola a viem, že platí to, čo popisuje vo svojich knihách americký lekár Brian L. Weiss.

tapakova@markiza.sk, rozboril@markiza.sk, herman@markiza.sk, lamparen@markiza.sk, svajda@markiza.sk, puskarova@markiza.sk, Alexej.Fulmek@petitpress.sk, Matus.Kostolny@sme.sk, tom.nicholson@petitpress.sk, Veronika.Prusova@sme.sk, Jozef.Cavojec@sme.sk, Lukas.Fila@sme.sk, Miroslav.Kern@sme.sk, Monika.Todova@sme.sk, viva@radioviva.sk, A.Kozinkova@radioviva.sk, A.Stefuca@radioviva.sk, D.Kovac@radioviva.sk, D.Zvozilova@radioviva.sk, J.Bardosova@radioviva.sk, J.Simko@radioviva.sk, M.Comissova@radioviva.sk, M.Skrha@radioviva.sk, M.Winogroczka@radioviva.sk, M.Zachenska@radioviva.sk, N.Dolinsky@radioviva.sk, P.Vrbican@radioviva.sk, AKaprinay@perex.sk, ALetnicka@perex.sk, NSedlakova@perex.sk, RKrcmarik@perex.sk, ZRackova@perex.sk, gucikm@ta3.com, biskupovicovad@ta3.com, dubravskyj@ta3.com, tuzinskym@ta3.com, vlkovaa@ta3.com, heldm@ta3.com, hlavekp@ta3.com, kirinovicp@ta3.com, klobusickyv@ta3.com, kormancikv@ta3.com, kvocerovan@ta3.com, kyselovak@ta3.com, masarykv@ta3.com, masuram@ta3.com, matasovskaa@ta3.com, prnor@ta3.com, repkaa@ta3.com, szabovaa@ta3.com, trusinal@ta3.com, jakubcovaa@ta3.com, bodor@joj.sk, boljesik@joj.sk, certik@joj.sk, hajdin@joj.sk, kacmary@joj.sk, juris@joj.sk, joj@joj.sk, noviny@joj.sk, Anna.Samelova@rozhlas.sk, vsv@rozhlas.sk, kocner@stv.sk, angelovic@iol.sk, hajcakova@sita.sk, machovic@sita.sk, mudrikova@sita.sk, sitabb@sita.sk, Vincent.Stofanik@rozhlas.sk, Roman.Bombos@rozhlas.sk, Martin.Cifrik@rozhlas.sk, Igor.Danis@rozhlas.sk, Stefan.Dvorsky@rozhlas.sk, Juraj.Hrabko@rozhlas.sk, Boris.Chmel@rozhlas.sk, Ivana.Ilgova@rozhlas.sk, Milan.Jelus@rozhlas.sk, Martina.Kardosova@rozhlas.sk, Ladislav.Lucenic@rozhlas.sk, Sona.Mullerova@rozhlas.sk, Stefan.Sprocha@rozhlas.sk, Janette.Stefankova@rozhlas.sk, Barbara.Stubnova@rozhlas.sk, Emma.Tekelyova@rozhlas.sk, Katarina.Zitniakova@rozhlas.sk, Jarmila.Vitovicova@rozhlas.sk, Zuzana.Simova@rozhlas.sk, Andrea.Makysova@rozhlas.sk, Zuzana.Adamkovicova@rozhlas.sk, Marian.Lucky@rozhlas.sk, Peter.Michalik@rozhlas.sk, Zuzana.Tkacikova@rozhlas.sk, Anton.Kascak@rozhlas.sk, Maria.Krupova@rozhlas.sk, Jakub.Filo@aktualne.sk, Martin.Erdofy@aktualne.sk, Stanislava.Harkotova@aktualne.sk, Stanislava.Luppova@aktualne.sk, tipy@aktualne.sk, jaroslav.reznik@tasr.sk, Ladislav.Kovac@hnonline.sk, peter.vavro@ecopress.sk, maria.mlakova@ecopress.sk, ladislav.kovac@ecopress.sk, eugen.korda@centrum.sk, plai@sk-forum.sk, spravodajstvo@pravnarevue.sk, riaditel@rannespravy.sk, Barbora.Krouzkova@ceskatelevize.cz, Martin.Reznicek@ceskatelevize.cz, Petr.Mrzena@ceskatelevize.cz, Zdenek.Samal@ceskatelevize.cz, Olga.Bakova@ceskatelevize.cz, Karel.Novak@ceskatelevize.cz, dagmar.mudrova@nova.cz, jana.rozsypalova@nova.cz, jaroslav.kasnar@nova.cz, ondrej.spalek@nova.cz, televizni.noviny@nova.cz, jan.puncochar@nova.cz, Ladislav.Hruska@iprima.cz, Tomas.Pancir@rozhlas.cz, daniel.raus@rozhlas.cz, vojtech.bergr@rozhlas.cz, radiozurnal@rozhlas.cz, david.slizek@aktualne.cz, Helena.Buckova@aktualne.cz, Jan.Lipold@aktualne.cz, Katerina.Vitkova@aktualne.cz, martin.novak@aktualne.cz, michal.stusek@aktualne.cz, petr.jemelka@aktualne.cz, tereza..nosalkova@aktualne.cz, sabina.slonkova@aktualne.cz, tabery@respekt.cz, svehla@respekt.cz, tresnak@respekt.cz, lindner@respekt.cz, brabec@respekt.cz, malek@tyden.cz, korecky@tyden.cz, zeman@tyden.cz, rodriguez@tyden.cz, hympl@tyden.cz, vokurkova@tyden.cz, kalenska@tyden.cz, macek@tyden.cz, podany@tyden.cz, kovanda@tyden.cz, gallistl@tyden.cz, info@radioblanik.cz, impuls@impuls.cz, vostal@radiovysocina.cz, vostalova@radiovysocina.cz, kalisova@markiza.sk, libuse.smuclerova@ringier.cz, blesk@blesk.cz, jolana.voldanova@ceskatelevize.cz, martin.prachar@lidovky.cz, dalibor.balsinek@lidovky.cz, martin.samek@lidovky.cz, redakce@lidovky.cz, redakce@listy.cz, redakce@parlamentnilisty.cz, j.holoubek@parlamentnilisty.cz, culik@blisty.cz, redakce@blisty.cz, redakce@ceskenoviny.cz, info@osud.cz, redakce@mediafax.cz, info@nekorupci.cz, jicinsky@denik.cz, redakce@aktualne.cz, editor@aktualne.cz,domaci@aktualne.cz, zahranici@aktualne.cz, ondrej.leinert@denik.cz, monika.sidlofova@denik.cz, jicinsky@denik.cz, redakce@parlamentnilisty.cz, j.holoubek@parlamentnilisty.cz, ctk@ctk.cz, info@regionalnitelevize.cz, pravda@pravda.sk, daniela.pisarovicova@ceskatelevize.cz, redakce@malostranskenoviny.cz, jana.hermankova@denik.cz,katerina.perknerova@denik.cz, monika.schidlofova@denik.cz, tomas.prochazka@denik.cz,jan.klicka@denik.cz, showjanakrause@gmail.com, info@firma.zoznam.sk, plus7dni@plus7dni.sk, Zuzana.Kleknerova@aktualne.cz, Michal.Zak@aktualne.cz, Monika.Horakova@aktualne.cz, dalibor.balsinek@mafra.cz, roman.breitenfelner@mafra.cz, roman.latuske@mafra.cz, petr.marek@mafra.cz, idnes@idnes.cz, michal.hanak@idnes.cz, helena.weissova@idnes.cz, nadezda.petrova@idnes.cz,, petr.pravda@idnes.cz, jaroslav.beranek@idnes.cz, tomas.ventura@idnes.cz, ondrej.tolar@idnes.cz, marek.dvoracek@idnes.cz, jan.drazan@lidovky.cz, vladimir.piskacek@lidovky.cz, robert.casensky@mafra.cz, ondrej.sychrovsky@metro.cz, veselin.vackov@mafra.cz, tereza.krobova@aktualne.cz, Lucie.Kudlackova@aktualne.cz, eliska.morochovicova@aktualne.cz, martina.souckova@aktualne.cz, katerina.smidova@aktualne.cz,, katerina.vitkova@aktualne.cz, marketa.zizkova@aktualne.cz, zpravodajstvi.dopis@nova.cz, ctnamety@ceskatelevize.cz, petr.soucek@rozhlas.cz, jaromir.ostry@rozhlas.cz, gerald.schubert@rozhlas.cz, lucie.vyborna@rozhlas.cz, zpravy@tn.cz, uk@ceskatelevize.cz, katerina.koubova@mfdnes.cz, tip@novycas.sk, cas@cas.sk, lesk@lesk.sk, zivot@ringier.sk, tip@plus7dni.sk, redakce@novinky.cz, redakce@pravo.cz, expres@expres.sk, monika.toporcerova@korzar.sk, info@vasevec.cz, ondrej.macura@vasevec.cz, ondrej.sychrovsky@metro.cz, info@bielavrana.sk , fairplay@fair-play.sk, info@viaiuris.sk , stoffa@viaiuris.sk , media@viaiuris.sk , sagat@viaiuris.sk , malisova@viaiuris.sk

Magdaléna Nadzamová, magda.nadzamova@gmail.com



Začnem úryvkom z filmu Liečba rakoviny zvnútra. “Od té doby, co nastal boj s rakovinou se účastníme obrovského experimentu. V případě rakoviny medicína lepší není a nebude. A za nějaký čas se bude na boj s rakovinou pohlížet jako na jednu z největších tragédií v historii lékařství. Mám naděj pro ostatní. Doufám, že lidé převezmou odpovědnost za vlastní životy. A uvědomí si, že změna jídelníčku může změnit jejich osud. Doufám, že prozkoumají všechny možnosti a samy se rozhodnou o svém zdraví. Po vaší smrti nezáleží na tom, co jste se naučili, ale co jste naučili ostatní. Takže doufám, že předáte tuto zprávu dál a naučíte je, jak se sami vyléčit. Doufám, že i když musíme všichni zemřít, zemřete důstojně a podle sebe. Ne podle toho, jak vám řekne neprokázaná a neefektivní léčba. A nakonec doufám, že si uvědomíte opravdové léky, které jsou dlouhodobé, vždy pracuji zevnitř ven.”

“Tento film je věnován milionům nevinných lidí, kteří slepě svěřili svůj osud rakovinovému průmyslu. A zbytečně trpěli nebo zemřeli jeho vinou.”

“Eliote, musíš se začat léčit sám, doktoři tě změní v kus masa. Onkologická sestra toto řekla Elliotovi Yudenfriendovi který se následně sám vyléčil z lymfomatózy.” Všetky úryvky sú z filmu Liečba rakoviny zvnútra.

Túto časť o strave píšem na podnet ľudí, ktorí sa ma pýtali mailom na podrobnejšie informácie. Myslím si, že by to mohlo pomocť všetkým, ktorí majú záujem o zmenu jedálnička pri rakovine i pri iných chorobách. Preto to dávam i do blogu ako samostatnú časť. Na začiatok uvediem, že kniha o Gersonovej terapii sa mi dostala do rúk až 2 mesiace po mojom kolapse. Náhodou. Do tej doby som o žiadnej prírodnej liečbe rakoviny stravou nepočula, ani nevedela. To, ako som jedla po kolapse, to som robila intuitívne, skúšala som. Mne pomohlo toto, ale netvrdím, že toto jediná správna cesta na liečbu. Pretože každý organizmus je iný, tak každému doporučujem intuitívne si všímať, čo mu pomáha, ktoré potraviny. Ale nemyslím tým bočik, ale z vegetariánskej stravy.

Moj sposob stravovania po kolapse: 1. mesiac surové ovocie, voda, 100% ovocné džúsy (nedoporučujem pri čistení, len v prípade núdze). 2.mesiac ovocie dopoludnia, obed a večera ryža, zelenina, grahamové pečivo (delená strava, ale bez soli a tuku). 3.mesiac delená vegetariánska strava s pridaním oleja, soli a niektorých korenín(nie laktovegetariánska).

Myslím si, že ak niekto nemá pevnú voľu na to, aby jedol nejakú dobu len surovú stravu, tak mu pomože i sposob stravovania, ktorý som mala od 3.mesiaca ja : delená vegetariánska strava. Len výsledky sa budú zlepšovať pomalšie. I tak si myslím, že takéto stravovanie je potrebné dodržovať dlhšiu dobu, pretože telo sa znečisťovalo tiež dlhodobo a 1-2 mesiace zdravej výživy a potom znova starý sposob stravovania to nevyrieši. Z vlastnej skúsenosti vám možem potvrdiť, že je to pravda. Ja som sa vrátila k povodnemu stravovaniu po 5 mesiacoch. Vydržala som 1 mesiac, bolo mi podstatne horšie, tak som sa dobrovoľne vrátila k vegetariánskej strave.

Som toho názoru, že čistiť si telo možme surovou stravou. Je to rýchlejšie čistenie, ale nie každý to može dobre znášať. Pretože keď sa telo začne čistiť, tak spočiatku je človek viac unavený a ja som potrebovala veľa odpočívať. Ak človek ťažko znáša surovú stravu, v tom prípade doporučujem pomalší postup: dopoludnia ovocie a odpoludnia surová zelenina, plus nejaká príloha (ryža, zemiaky, prípadne grahamové alebo sojové pečivo). Obed a večeru som mala podobnú. Ideálne bez tuku a soli, korenín, ak človek vydrží. Ak nie, je možné použiť i trochu soli, jemné koreniny (bazalka, tymián, oregáno, majoránka, mletý kmín …) olej, prípadne trochu masla. Ale v rámci možností len olej, ideálne olivový. Ja som kupovala lacnejšie olivové oleje. Teraz používam bežný olej, ale mastím málo. Zlepšenie bude pomalšie, ale i príznaky pri čistení nebudú až také silné. Určite to pomože zlepšiť zdravie. No čistenia pri surovej strave sa netreba zbytočne báť, mne to v čase keď som bola akože zdravá nerobilo nič negatívne. V pohode som vydržala i 1-2 týždne na surovej strave. V čase choroby to veľmi pomože, naštartuje imunitu a nemá negatívne vedľajšie účinky ako lieky.

Faktom je, že mi táto strava mi veľmi pomohla. Cítila som sa podstatne lepšie, i keď zdravá som nebola. Zlepšenie vidno i na laboratórnych výsledkoch, hlavne krvi. V čase kolapsu som mala kreatinín v krvi vyše 130, po 2 mesiacoch sa táto hodnota pohybovala pod 90. Norma je 44-80. To sú všetko výsledky vyčítané z testov, kde je napísané aj to, aké hodnoty sú v norme. Kreatinín je jedovatá látka v krvi, ktorá sama o sebe nič neznamená. Ešte je potrebné zistiť, ktorý orgán je postihnutý. Mimochodom, aj keď sa mi táto hodnota pohybovala nad 80, čo je podľa lekárov mierne nad normu, tak mne bolo zle. To je pre mňa podstatné a nie to, čo určia lekárske normy. Žiadny lekár mi predsa nemože tvrdiť, že som zdravá, keď mne je zle. Ide o to, že nemocenské si človek platí pre seba a nie pre to, aby mu lekári znemožnili dostať maródku vtedy, keď ju potrebuje, aby sa uzdravil.

Za nebezpečnú považujú lekári hodnotu kreatinínu v krvi až nad 100, čo je podľa mňa už neskoro. Tieto informácie o tom, čo je kreatinín a že až hodnota nad 100 je nebezpečná mám od zdravotnej sestry, ktorá mi vtedy robila odbery. Takže nie je to vycucané z prsta. Ja som bola dosť aktívny pacient, pri každých výsledkoch som sa zaujímala, či to je už lepšie.

Prvý mesiac po kolapse som jedla surové ovocie a šťavy. Nič viac. Často som si ráno robila čerstvú pomarančovú šťavu, ručne vytlačenú, žiadny elektrický odšťavovač. Podľa Gersona elektrický odšťavovač ničí enzýmy. To ja neviem posúdiť, lebo elektrický odšťavovač som nikdy nemala a nepoužívala. Ďalšie ovocie: kiwi je úžasné, má veľa vitamínu C. Jedla som aj pomaranče, banány, i hrozno, ananás, prípadne grep. Hrozno a ananás úžasne čistí. Takúto vlastnosť má aj červený melón (vodový). Ten som jedla skor v lete, keď bol cenovo prístupný, prípadne melón Gália. V podstate všetky melóny sú super ovocie. V zime som jedla cenovo dostupné ovocie. Priznám sa, na jablká a mandarínky som v čase kolapsu chuť nemala, tak som ich v tom čase nejedla. Neviem to vysvetliť: možno preto, že mandarínky sú chemicky ošetrené, ale to je aj iné ovocie. Jablká nie sú všetky bez chémie (myslím tým hnojenie)a cítiť to občas i na chuti. Teraz jablká jem a často, najradšej mám odrodu Golden. Podstata je v tom, že som jedla toľko ovocia, na koľko som mala chuť a celé dni. Práveže, keď sa telo začalo čistiť, tak som bola stále hladná a zistila som, že už by som jedla v kuse. Lebo mi bolo dosť zle, ja som mala dosť silné reakcie, ale bola to taká “dobrá bolesť a únava”. Vedela som, že sa to zlepšuje. Tak som si to rozvrhla tak, že každú hodinu som zjedla nejaké ovocie, jeden druh. Ale nemala som to presne určené, že teraz zjem toto a potom iné ovocie. Z nápojov som si prvý mesiac kupovala balenú neperlivú vodu, ktorá bola vhodná pre deti. Teraz si myslím, že toto nutné nebolo. Neskor som prešla na klasickú čistú vodu z vodovodu. Na bylinkové čaje som chuť nemala, akosi mi to “nesedelo” s čistiacimi účinkami ovocia. Prvý mesiac som pila i 100% ovocné šťavy, kupované. Lenže po nich ma pálila žáha. V prípade núdze to pomože, ale myslím si, že sa to “bilo” s čistiacimi účinkami ovocia. Nesedelo mi to. Preto som ich neskor prestala piť úplne.

Prvý mesiac, pri strave ovocím, som vlastne len odpočívala, počúvala relaxačnú hudbu a relaxovala. Snažila som sa upratať si v mysli a sústrediť sa na to, že urobím maximum pre to, aby som sa uzdravila. Toto musí urobiť každý sám za seba. Keď niekto hľadá sposob, ako to nejde, tak mu nikto nepomože. Vyliečiť sa každý može len sám. Ani ja, ani lekár, ani nikto cudzí to za neho neurobí. Ja osobne som si často prikladala ruku na pečeň a dodávala energiu tomuto orgánu pozitívnou sugesciou. Mne bolo tak zle hlavne prvý mesiac, že som túto nevoľnosť riešila teplými kúpeľmi. Často i 2 x denne, podľa potreby. Ponorila som sa do plnej vane do teplej vody. Teplotu vody som volila akú som zniesla, čo najteplejšiu, kúpeľ cca na 20-30 minut. Vyšla som ešte z teplej a zostala zabalená mokrá v osuške. Telo dokáže škodliviny vylučovať aj cez kožu a teplá voda tomu napomáhala. Možte mi oponovať, že to je blbosť. Ja som to robila intuitívne a faktom je, že po takomto kúpeli sa mi vždy uľavilo. V tom čase sa mi i ťažko dýchalo, takže som spávala s vankúšom opretým o stenu, aby som mala hlavu vyššie.

Neskor som sa v knihe o Gersonovej terapii dočítala, že jemu v začiatkoch zomreli niekoľkí pacienti na zlyhanie pečene v dosledku toho, že telo neznieslo všetky tie jedy, ktoré sa začali vylučovať a kolovať v krvnom obehu. Preto začal pacientom predpisovať kávové črevné výplachy. Až vtedy som pochopila, že som urobila veľmi dobre s tými častými teplými kúpeľmi. Uľahčilo to čistenie tela, miesto kávových črevných výplachov. Ináč, kávu roky nepijem, lebo mi je po nej príšerne zle. Búšenie srdca, zle od žalúdka…

Už po troch týždňoch som mala poriadnu chuť do jedla. Len som si povedala, že to vydržím len na ovocí 4 týždne. Ak niekto bude jesť len surové ovocie, tak možno mu budú stačiť na naštartovanie očisty i 1-2-3 týždne. Doporučujem vám riadiť sa vlastnou intuíciou. Fakt mi verte, že neexistuje verzia liečby, že len takto a nijako inak. To je nezmysel, pretože každý organizmus je iný, inak znečistený. Keď aj budete postupovať pomalším tempom pri vegetariánskej strave, tak zlepšenie aj tak musí nastať. Ja som už dlhšiu dobu pre kolapsom jedla výnimočne hovädzie a bravčové mäso. Nielenže mi nechutilo, bolo pre mňa ťažké, ale po vynechaní tohto mäsa mi zmizli niektoré zdravotné problémy. Mäso som nikdy veľmi nemusela mať. Takže práve všetkého mäsa som sa vzdávala ľahko. Neskor mi primár oddelenia naturálnej medicíny dr. Košlík zisťoval krvnú skupinu a mám A1 +. Pre tuto skupinu je vhodnejšia vegetariánska strava.

Po 4 týždňoch len na surovom ovocí som zmenila stravu. Dopoludnia zostalo surové ovocie. Občas som si k nemu pridala aj napríklad sušené datle. Ja som na obed a večeru v tom čase jedla dosť skromnú stravu: varená ryža bez soli, surová nastrúhaná červená repa a nastrúhaný strúčik cesnaku. Ďalšia verzia: varená zelenina bez soli a grahamový rohlík. Ako základ na varenú zeleninu som kupovala mrazenú zmes kukurice, hrášku a mrkvu. Všetko bolo bez soli a bez tuku. Nepýtajte sa ma, prečo som to robila práve takto. Neviem, bolo to intuitívne.

Nebolo to ľahké, aj ja som to neraz chcela vzdať. Doteraz si pamätám, ako som plakala nad jedlom a rozmýšľala, prečo sa mám takto trápiť, keď aj tak zomriem. Týmto ďakujem modernej medicíne za veľmi neférový sposob informovania, že rakovina je smrteľná choroba. Veď to je šírenie nepravdivej poplašnej správy. Áno, rakovina je smrteľná, ak vás lieči moderná medicína. Tam je obrovská pravdepodobnosť, že sa človek na rakovinu zomrie. Niekedy skor, niekedy neskor, málokedy sa uzdraví navždy.

Po 2 mesiacoch som si do stravy pridala aj olej, soľ a ľahšie koreniny, nedráždivé. Od tej doby vobec nepoužívám čierne korenie, ostré koreniny, bežný ocot, majonézu. Takže napríklad obed vyzeral takto: zemiaky uvarené v šupke, potom ošúpané a nakrájané krátko zapečené s olejom v rúre. Plus k tomu nastrúhaný cesnak, prípadne aj surová zelenina. Zelenina stačí jeden kus a jeden druh. Robila som si aj tofu, naďalej mrazenú zeleninu zapečenú v rúre. I keď asi mrazená zelenina nie je tak výživná ako surová, ja som ju často v tom čase pripravovala na rozne sposoby. Bolo zimné obdobie, takže sa mi to zdalo vhodnejšie ako kupovať umelo vypestovanú zeleninu. Kukurica, baby karotka, brokolica…toto som často jedla.

Je ťažko dať univerzálny jedálniček. Podstatné je podľa mojich skúseností nekombinovať veľa potravín v jednom jedle. Potom nechať stráviť jeden chod jedla a až potom si dať ďalšie jedlo. To si musí vyskúšať každý sám. V začiatkoch liečby som mala rozdiel medzi obedom a večerou 5-6 hodin. Medzitým len čistá voda, nič iné. Teraz to dodržiavam intuitívne, záleží i podľa stráviteľnosti jedla. Ak mám hlad, tak je to i za 3-4 hodiny. Prípadne medzitým surovú zeleninu.

Nikdy nejem štýlom polievka plus hlavné jedlo. Stále jem len jedno jedlo, jeden druh. Ľahšie to telo strávi. Okrem toho, ak si zbytočne neodpíšem telo trávením ťažkého jedla, ľahšie sa mi rozmýšľa. Lepšie funguje mozog.

Samozrejme, i ja to občas poruším. Po rokoch stravy s veľkým množstvom surovej zeleniny a ovocia to telo znesie.

Upozorňujem na to, že nepijem žiadnu kávu, nefajčím a všímam si zloženie potravín, ktoré kupujem. Vyhýbam sa taveným syrom, mliečnym výrobkom, jogurtom. Nerobí mi to dobre na trávenie. Občas som konzumovala jogurt vyrobený prirodzeným sposobom (je v skle, predávajú ho v Čechách). Na druhej strane mám rada tvrdé syry, no zvykla som si všímať zloženie, jem podľa možností bez farbív a éčiek. Bežne samotné vajcia nejem, do koláčov ich používam.

V čase očisty som často jedla bielu ryžu (natural mi veľmi nechutila) a málokedy zemiaky. Viac som mala na to chuť. Teraz, po rokoch je to skor opačne, často jem zemiaky so zeleninou. Často som to robievala aj tak, že som dala do pekáča zemiaky na kúsky, roznu zeleninu, nejaké korenie, napríklad bazalku, soľ, trochu oleja a dala to upiecť. Niekedy to pred dopečením posypem strúhaným syrom a dám zapiecť. To len na dokreslenie, že dá sa aj zo zeleniny urobiť chutné jedlo.

Teraz málokedy kupujem mrazenú zeleninu. Červená repa sa stala bežnou súčasťou mojho jedálnička. Zeleninu kupujem aj v marketoch, ale keď mám možnosť, tak nakupujem na trhoviskách. Jem bežnú zeleninu: mrkva, už spomínaná červená repa, cuketa, brokolica, cibuľa, cesnak, petržlen, zeler…Samozrejme, aj ja mám zeleninu, ktorú nemám rada a nejem ju. Snažím sa vyhýbať umelo vypestovanej zelenine v zime a priznám sa, že keď vidím pri niektorej zelenine určitú krajinu povodu, tak kupujem jedine v prípade núdze. Už aj mne sa stalo, že som kvoli hnusnej chuti zeleninu vyhodila, i keď vyzerala dobre. Alebo mi po surovej zelenine bolo zle. V oboch prípadoch to bola mrkva a ktovie čím bola hnojená.

Ovocie a koľko ovocia? Toľko, koľko si žiada vaše telo. Niekedy mi stačí 1-2 kusy za celé dopoludnie. Keď mám organizmus viac znečistený z predošlého dňa, tak telo si pýta viac ovocia. Ak budete počúvať svoje telo, tak ono vám napovie. Naozaj je dosť inteligentné, aby vám napovedalo, čo chce. V lete jem aj nektarinky, broskyne, marhule, jahody…Záleží podľa dostupnosti, chuti a ceny.

Možno si poviete, že je to drahé stravovanie. V začiatkoch choroby alebo keď máte telo veľmi znečistené, tak mňa to stálo dosť peňazí. Ale žijem a pohreb tiež nie je najlacnejší. Ešte v začiatkoch som i uvedomila základnú vec: keď zomriem, tak peniaze potrebovať nebudem. A keď sa vyliečim, tak si ich znovu zarobím. A koľko stoja lieky a prípadne ďalšia neefektívna liečba? Okrem toho ušetríte za mäso, čo nie je lacné.

Mám kamaráta, ktorý je vegetarián, stravuje sa fakt zdravo za 900 Kč mesačne. Áno, čítate dobre. U neho si to vynútili finančné pomery, ale zvláda to fakt v pohode a je chutne. Viem, že v Čechách sú ceny potravin nižšie, takže na Slovensku by to bola vyššia suma. Keď je telo slušne prečistené, tak si pýta menej jedla. Hovorím to z vlastnej skúsenosti: po 2 mesiacoch som zrazu potrebovala menej jesť. V začiatkoch choroby som fakt jedla veľmi veľa. Bolo mi zle a tak som sa snažila si dodávať energiu veľkým množstvom zdravej vegetariánskej stravy.

Na začiatku som mala takú naivnú predstavu, že si vyčistím telo surovou stravou. A potom sa vrátim k povodnej strave, keď už budem mať dobré výsledky. Preto som si kontrolovala výsledky testov a zaujímala sa o ne. Boli tam aj informácie, čo je v norme, tak to bolo pre mňa jednoduchšie. Lenže to som sa veľmi mýlila, že to tak ľahko pojde: že sa len tak možem vrátiť k bežnej strave.

Gersonova terapia ma v mnohom zaujala, i keď ja som v tom čase už mala inuitívne vytvorený sposob stravovania. Takže nevidela som dovod ho meniť, pretože Gersonova terapia je zložitejšia. No je tam veľa zaujímavých a podľa mňa aj pravdivých informácií.

Súhlasím s tvrdením, že Gerson patrí ku géniom, ktorých svet nedocenil. K liečbe rakoviny sa dostal náhodou. Ako lekára ho učili, že na každú diagnózu je vhodný iný sposob liečby. Ako mladý lekár trpel hroznými migrénami a klasická medicína mu nevedela pomocť. Tak začal experimentovať so stravou. Zistil, že po neslanej vegetariánskej strave mu tie bolesti ustúpili. Tak začal predpisovať túto dietu i svojim pacientom na migrénu. Jednému z jeho pacientov po tejto diéte zmizol i lupus (kožná tuberkulóza, ak sa nemýlim). Tak začal predpisovať tuto diétu i pre pacientov s lupusom. Napadli ho za to kožní lekári a dali na súd. Sudca sa ich spýtal, či vedia liečiť lupus. Odpovedali mu, že nie. Tak im na to sudca povedal, že nech dajú doktorovi Gersonovi pokoj. Neskor za Gersonom prišla pacientka, ktorá mala pokročilé štádium rakoviny žalúdka. Odmietol ju, ale ona naliehala, tak nakoniec súhlasil a na vlastné riziko to skúsila s jeho dietou. Vyliečila sa. Tak začal doktor Gerson svoju lekársku púť ohľadne liečby rakoviny. Bol Nemec a Žid. Lenže po napadnutí Nemecka Hitlerom musel opustiť Nemecko. Jeho kolegovia skončili buď v koncentračných táboroch alebo niektorí robili aj pokusy na ľuďoch v koncentrákoch. Takže nemal na výber. Odišiel do USA, kde vo svojej práci pokračoval. Po čase mu znemožnili prácu i v USA, mocná farmaceutická lobby. Iróniou osudu je, že až 2 mesiace po jeho smrti mu ponúkli členstvo v jednej americkej lekárskej (vedeckej) spoločnosti. Zomrel koncom 50-tych rokov minulého storočia a až v polovici 70-tych rokov jeho najmladšia dcéra Charlotte otvorila kliniku v Mexiku, kde liečia pacientov Gersonovou terapiou doteraz.

Toto všetko som vám o Gersonovi písala hlavne preto, aby ste pochopili, že na to, aby boli prírodne terapie, ktoré skutočne liečia rakovinu prístupné, nie je voľa farmaceutického priemyslu. Ten to nedovolí a používa všetky prostriedky k tomu, aby tieto terapie zakázal. Veď v USA nie je oficiálne dovolené liečiť rakovinu inou ako chemickou cestou. V brožúrke o Gersonovej terapii od Beaty Bishop som sa dočítala, že viacerým lekárom, ktorí liečili prírodnými terapiami bolo znemožnené pokračovať v práci lekára. Títo lekári boli často odpísaní oficiálnymi lekárskymi kruhmi. Takže sa nečudujte, že liek na rakovinu sa oficiálne nevynašiel. Pretože výskumy často financuje farmaceutický priemysel, tak to nedovolí, aby tieto terapie boli uznávané všeobecne ako účinné a bežne prístupné. Ak si podrobne prečítate knihy od Virapena, bývalého riaditeľa jedného farmaceutického koncernu, pochopíte, ako to vo farmácii funguje. Zázračnú tabletku na rakovinu chemického zloženia nejde objaviť, tá vám imunitu nevylieči. Rakovina je totiž podľa Gersona porucha imunity. A tá keď sa napraví stravou, tak telo si s nádorom poradí samo. Súhlasím s tým, potvrdené z vlastnej skúsenosti.

Samozrejme, neraz som za tých vyše 13 rokov zdravé stravovanie porušila. Podstata je v tom, že prvé 2 roky som zdravé stravovanie dosť dodržovala, ak nepočítam čistú čokoládu a sladkosti. Prvé 2 mesiace boli prísne až po 5 mesiacoch som našla odvahu dať si mäso. To som rýchlo pochopila, že ak sa vrátim k mäsu a povodnej strave, tak možem rýchlo skončiť na cintoríne. Myslím to úplne vážne, mne sa poriadne zhoršilo zdravie po návrate k bežnej strave. Až po 3 rokoch som mala vnútorný pocit, že na tuto diagnózu neumriem. Po tých 3 rokoch som občas si dala aj mäso, rozne nezdravé veci ako napríklad majonézový šalát, ktorý som zbožňovala. To som automaticky pocítila menšie či väčšie výkyvy.

Ak sami spoznáte na vlastnej koži, čo znamená cítiť sa vo svojom tele dobre a mať aj čulú myseľ aj po jedle (čo po bežnej strave som nemávala), tak nebudete mať záujem sa vrátiť k povodnej strave. Ak aj človek občas zhreší, tak telo si poradí a zvládne to. Len to nesmie byť pravidlo.

Všetci chápeme, že ak človek si kúpi auto Mercedes, tak keď do neho dá kyselinu sírovú s vodou, tak asi mu na ňu jazdiť nebude. Preto sa do neho snaží kupovať kvalitné palivo, aké je určené do tohto auta. To isté platí aj pre naše telá. Tiež do nich nemožme cpať piate cez deviate, 2 – 3 chody behom 2-3 hodin a čudovať sa, že nám je zle, cítime sa ťažko. Nemám pravdu? Veď často som sa aj ja pred kolapsom stravovala tak, že som zjedla polievku, hlavné jedlo a zákusok. To všetko sa v tele pomieša a trávi spolu. Takže nečudo, že moje telo si povedalo dosť a vynútilo si zmenu. Verte mi, že zmena jedálnička nie je žiadna hroza, skor človeka posunie dopredu.

Myslím, že jedným z veľkých problémov je, že moderná medicína oficiálne neuznáva veľký vplyv stravy na zdravie človeka. Aspoň ja mám túto skúsenosť. Napríklad pri Gersonovej terapii pacientky uviedli, že všetko si museli platiť sami, lebo zdravotné poisťovne v týchto štátoch to nepreplatili. Dokonca Beata Bishop musela dať aj výpoveď v práci a tak sa liečiť. To je fakt nefér, že nemala nárok vo Veľkej Británii v tom čase na nemocenskú. Pritom sa vyliečila. I toto može byť problém, že mnoho pacientov nemá odvahu skúsiť tieto terapie, ktoré fakt vyliečia, ak chce aj pacient. Bez odhodlania pacienta to totiž nedokáže nik, nikoho nemožte nasilu vyliečiť, ak tomu neverí a prípadne rezignuje.

Svoje názory do diskusie píšte, prípadne i na mail. Od stredy by som mala byť už na maili pravidelnejšie, tak sa budem snažiť reagovať včas. A ospravedlňujem sa, že na povodnú diskusiu som ešte poriadne neodpovedala. Povinnosti mi to nedovolili, tak sa na mňa nehnevajte \":-)\" .

Samozrejme doplním aj sľubované laboratórne testy.

magda.nadzamova@gmail.com



Dostala som mailom zaujímavú otázku, že kedy to vlastne začalo. Myslím tým rakovinu v mojom tele. Dnes už viem určite, že dlhé roky predtým. Napíšem v tejto časti aj svoje skúsenosti ohľadne psychickej očisty pri rakovine.

Na začiatok chcem ešte podotknúť, že som doplnila sľubované laboratórne testy. Sú voľne prístupné, bez hesla na tejto adrese :

http://ulozto.cz/xfeaDGT/testy1234-rar

Zoznam testov a konkrétne hodnoty sú na konci tohoto článku, plus kópie niektorých vyšetrení.

Vo filme o rakovine, ktorý som spomínala v 1. časti, sa uvádza, že rakovina sa može vyvíjať aj 10 rokov. U mňa to začalo v 14 rokoch a skolabovala som, keď som mala 30 rokov. Už pol roka pred kolapsom moje telo veľmi rázne dvomi abscesmi naznačovalo, že “niečo” nie je v poriadku. Lekári nehľadali v tých abscesoch žiadnu príčinu, tak som ju nehľadala ani ja. Nestála som im ani za to, aby mi dali urobiť krvné testy a zistili, prečo sa to vobec deje. Chirurgicky mi to vyčistili a nič viac ich nezaujímalo. Vobec im nevadilo, že abces sa mi opakoval na tom istom mieste cca po pol roku. A cca jeden mesiac po 2.abcesi som skolabovala úplne. Neverím, že to boli náhody, lebo telo funguje ako celok. Na to človek nepotrebuje študovať medicínu, aby to pochopil.

Do 14 rokov som sa stravovala ako väčšina ľudí. Jedla som všetko dostupné, avšak moja mama si dosť potrpela na domácu stravu. Takže sme chovali sliepky, kačice, husy, morky, zajace, prasatá (2 x ročne sme robili zabíjačku). Mali sme záhradu, kde sa pestovali zemiaky, zelenina a ovocie. Domáce mlieko na tvaroh sme kupovali od susedy, ktorá mala kravu. Sliepky a prasatá sa krmili kvalitnejšou potravou, napríklad pre prasatá sme kupovali denne 2 litre mlieka a pestovali kŕmnu repu. Nebola to ideálna strava, ale domáca. Bolo v nej veľa aj domácich konzervovaných potravín (nakladaná zelenina, kompóty, džemy, domáce pašteky, udené mäso), ale minimum chemických polotovarov. Kombinácia potravín bola občas príšerná: napríklad fazuľová polievka a za tým makové rezance. I fazuľa, i mak sú pre mňa ťažké na trávenie, a ešte spolu?! Až teraz si uvedomujem, ako mi zabehaný systém stravovania postupne ničil organizmus a pečeň.

Unavená som bola z tejto stravy dlhé roky, ale odkiaľ som mala na to prísť, že to je únava z nesprávnej stravy? Myslela som si, že to je stresom, ktorý má každý. Veď som sa stravovala ako všetci. A okrem toho som nepoznala, ako sa má človek cítiť, keď je skutočne zdravý. Ten pocit mi bol cudzí a myslela som si, že to, ako sa cítim, je normálne.

Od 14 rokov som žila na internáte, takmer 500 km od domova. Takže som sa stravovala tam. Doteraz si pamätám na tú príšernú kombináciu: polievka, bravčové mäso, knedlík, kyslá kapusta, k tomu ako nápoj mlieko a nakoniec jablko. Toto všetko sme často dostávali na obed, v takejto kombinácii. Ja som s touto kombináciou potravín mala problém pri trávení, ostatní to zjedli v pohode. Nakoniec som si “zvykla” aj ja a zjedla. Veď ma učili, že zjesť sa má všetko a aj v médiach som mala často ten dojem, že “hrdina” je ten, kto zje všetko. A ten dojem mám doteraz. Mnohé “osobnosti” sa tým chvália, že zjedia všetko, aj nezdravé jedlá. Keď som si kdekoľvek dovolila sťažovať, tak som bola na vine ja a nie to jedlo.

Lenže od tej doby nastali “tupé” bolesti v bruchu, ako keby som mala v žalúdku kameň. Dnes viem, že to nebol žalúdok, to ma bolela pečeň, celé roky. Plus únava. Keď k tomu pripočítam ešte to, že som často ako dieťa mala zápal priedušiek a samozrejme ma “kŕmili” množstvom liekov, čo tiež nenapomáha pečeni, tak na problémy s pečeňou som mala “zaděláno”. Takže páni doktori: nie je jedno, čo človek jedáva a nie je jedno, koľko liekov je nútený užívať. Moj otec sa snažil poprosiť detskú lekárku, aby ma s tými prieduškami poslala aj na liečenie, ale pani doktorka sa vyhovorila, že to nie je potrebné a že to by som potom musela chodiť každý rok. Áno, každý rok by mi štát z našich odvodov preplatil pobyt v Tatrách, čo by malo určite väčší efekt ako “kŕmiť” ma liekmi, ktoré mi nepomáhali. Takže týmto ďakujem aj detským lekárom, že mi intenzívne ničili pečeň a nikdy na to neupozornili, že to je škodlivé. Asi mali v tej chvíli pocit, že mi pomáhajú, však?! Priznám sa, práve z týchto detských čias mám dosť veľký odpor k návštevám lekára. V čakárňach lekárov som sa nasedela v tých časoch viac ako dosť. Pokiaľ k lekárovi nemusím, tak tam nejdem. Takže páni doktori, hypochonder nie som, aj keď ste sa mi to snažili dokázať. Lenže tie odvody do zdravotnej poisťovne povinne platiť musím, preto požadujem, aby bolo povinnosťou lekárov pacienta vyliečiť smerom k zdraviu a správať sa k nemu ako k rovnocennému partnerovi. Veď predsa ide o život a zdravie pacienta a nie o Váš, páni doktori. Často mám však pocit, že mnohí lekári sa stavajú do pozície polobohov, ktorí všetko o zdraví vedia. A ak to oni nevedia, tak si s tým neporadí nikto. Ale poradí, tak ako ja som si poradila s rakovinou. Poznám aj výnimky, poctivých a slušných lekárov, len je ich málo.

Vrátim sa k jedlu. Dovolím si podotknúť, že po rokoch, keď som bývala už sama, tak som sa snažila zvyknúť si jesť všetko. Napríklad som si urobila večeru bravčové mäso s ryžou. Jedla som to s odporom, ale bola som presvedčená, že jesť sa má všetko. Takéto “informácie” sa na mňa hrnuli z každej strany a myslela som si, že to tak je správne a že chyba je vo mne. Tak si musím na tieto jedla zvyknúť. Podotýkam, že to bolo kvalitné mäso z domácej zabíjačky a urobila som si ho chutne. Lenže ja som celkovo bravčové mäso “nemusela”. Dnes viem, že to je blbosť jesť všetko a v pohode si v jedle “vymýšľam” a vyberám. Jem len to, čo mi chutí a zároveň robí dobre po zdravotnej stránke. Dnes už nemám pocit, že som exot, keď nejem všetko. Ale vtedy som vďaka propagande ten pocit mala. Bála som sa trčať, byť iná, svojská.

Po roku 1989, keď začali vychádzať rozne zaujímavé knihy, tak som sa v knihe o delenej strave dočítala, že ak človek nesprávne kombinuje jedlá, tak telo produkuje pri trávení “alkohol”, ktorý má horší vplyv na pečeň ako bežný alkohol. Ospravedlňujem sa, ak to nie je napísané presne, ale podstata je vystihnutá. Občas som s delenou stravou začala, hlavne dopoludnia ovocie. No nebolo to pravidelné, nič ma k tomu nenútilo. Mala som sice dlhodobú a pravidelnú únavu, ale už len hovoriť o tom znamenalo, že ma pošlú na psychiatriu. S tým som sa u lekárov stretla: že to možu byť žalúdočné vredy a bez vyšetrenia mi napísali preventívne lieky na túto diagnózu. A ešte som dostala otázku, či mám stres a či chcem niečo na ukľudnenie. No nikto z lekárov mi nevysvetlil, že zdravá výživa je základ zdravia. Mnohí “múdri” ľudia budú namietať, že toto som predsa mala vedieť. Ale, ale… A prečo potom v takej špičkovej jedálni ako bola na vstupnom areáli jedného hutníckeho kombinátu varili také nezdravé jedlá na obed? Okolo roku 1998 (neviem presne rok) už varili aj jedno makriobiotické jedlo denne, ale mne makrobiotika “nesedí” a mám k nej výhrady. Ale len jedno jedlo bolo akože zdravé, ostatné jedlá bola klasika, aká sa varí aj inde. Pravda je taká, že väčšina ľudí má rada nezdravé jedlá a k tomu sa prisposobujú reštaurácie a jedálne. Ono to ani nejde niekomu nasilu vnucovať zdravé jedlo. Proste jedla som to, čo väčšina ľudí na Slovensku.

Dnes už viem, že všetky zdravotné problémy mali základ v nesprávnej strave a v chemických liekoch!!! Pred rokmi, keď som sa sťažovala od roku 1995, že mi je zle, tak by stačilo, keby mi lekár nepredpísal žiadne chemické tabletky, len ma poslal na maródku na 2-3 týždne, aby som si dobila baterky (v práci to vtedy nešlo), povinne “naordinoval” surovú stravu z ovocia a zeleniny. Telo by sa spamätalo a nemusela som skolabovať v roku 1998 a byť potom na maródke 5 mesiacov. To ma ešte poslali chorú do práce, páni “odborníci” lekári. Keby to robili poctivo, maródka by trvala podstatne dlhšie. Z ich nedbanlivosti som musela pracovať chorá a pomáhať si v práci veľkým množstvom ovocia. Aby som vobec prežila, vydržala a celkom sa vyliečila. Doteraz si pamätám pobavenú poznámku mojho vtedajšieho kolegu, ktorý mi povedal, že mňa by radšej šatil, ako živil. Ja som sa na tom zasmiala a skonštatovala: “Ale žijem a pohreb tiež nie je najlacnejší.” Fakt som jedla veľa ovocia.

_________________
PRED NAKUPEM V OBCHODNYCH RETAZCOCH SI POZRI STRANKU: http://www.potravinynapranyri.cz/
Výrobca vakcín Merck (MSD) v 2. polroku 2009 zaplatil lekárom najmenej 18,8 milióna dolárov:
http://bit.ly/OuRIXq


Nahoru
 Profil  
 
PříspěvekNapsal: čtv bře 14, 2013 10:05 am 
Offline

Registrován: úte led 18, 2011 10:44 am
Příspěvky: 78
Bydliště: Praha
....posílám velikánské díky....!

_________________
Když ti bude nejhůř, otoč se čelem ke slunci a stíny budou padat za Tebe...


Nahoru
 Profil  
 
PříspěvekNapsal: čtv bře 14, 2013 11:15 pm 
Offline
Administrátor
Administrátor

Registrován: sob kvě 17, 2008 1:53 pm
Příspěvky: 28400
Bydliště: Poděbrady
milo1 píše:
Dobrý den dovolím si napísať jeden prípad z košíc na zamyslenie:

Myslím si, že liečba rakoviny je téma, ktorá sa týka každého z nás. Píšem tento článok preto, aby sa už nikomu nemohlo stať to, čo sa stalo. Napriek všetkým podrazom lekárov to veľmi šťastne dopadlo.

Je tam zaujímavá informácia, že v USA je oficiálne dovolené liečiť rakovinu len chemickými liekmi, operáciou, chemoterapiou, ožarovaním. To sú terapie, ktoré prinášajú zisk farmaceutickému priemyslu. Tak tomu hovorím fakt demokracia!!!

Vrátim sa k mojej liečbe. Strava mi zabrala, aj dnes sa takto stravujem, lebo mi to veľmi chutí a cítím sa oveľa lepšie ako keď som jedla všetko, aj mäso. Podotýkam, že som zdravá a za 13, 5 roka som bola na PN len raz a to na nespavosť. Lieky som nechcela, pretože za tým bol konkrétny problém. Nedávno mi robili testy na moju žiadosť a sú OK. Vrátim sa k strave. Zo zásady nejem potraviny, ktoré mi nechutia. Fakt niektoré jedlá nejem, aj keď sú označované ako zdravé. Dopoludnia jem bežne dostupné ovocie (pomaranče, banány, jablká, kivi, ananás, hrozno, melóny…podľa sezóny a financií). Fantasticky to čistí telo a dobije baterky na prácu. Popoludní čerstvá zelenina (mrkva, červená repa, uhorka, paradajky…tiež podľa dostupnosti a financií) plus zemiaky, ryža alebo nejaké pečivo. Mám rada aj sladké, takže často pečiem, ale jednoduché koláče ľahké na trávenie, napríklad bábovku. Koláč si dávam ako samostatné jedlo. Prípadne k tomu zeleninu. Naučil ma to kamarát a spočiatku sa mi to zdalo nezmyslom. Potom som zistila, že to fakt pomáha tráveniu. Sú to bežné princípy delenej stravy, nevymyslela som nič nové. Akurát že to pomáha i na rakovinu, dokonca ju vylieči. Preboha, len nech ma nikto nepresviedča o tom, že je to vhodné kombinovať s chemickými liekmi. Práve chemické lieky budú účinky zdravej stravy ničiť. Keď to ktokoľvek chce takto robiť, nech si to robí. Veď to je jeho život, len nech sa potom nevyhovára na mňa. Samozrejme, občas aj zhreším. Myslím tým niečo vyprážané (len občas), čokoláda, sladkosti. Čokoládu doslova zbožňujem a tej sa nevzdám. Moja strava je fakt chutná, nielen zdravá. Teraz už viem, čo moje telo znesie v pohode.

Vyliečila som som sa vegetariánskou stravou. Upozorňujem, že bez liekov. Na toto upozorňujem hlavne preto, že chemické lieky imunitu ničia. Doktor Max Gerson, ktorý už nežije, tvrdil, že rakovina je porucha imunity, postihne orgán, ktorý je najviac oslabený a nestačí sa zamerať na chorý orgán. Je potrebné obnoviť imunitu a keď sa tá obnoví, tak telo si s nádorom poradí samo. Podľa jeho slov, nádory doporučuje odstrániť len vtedy, ak ohrozujú život pacienta. Inak nie, pretože odstránenie nádoru nič nerieši a neodstráni rakovinu. Ona sa totiž vráti…hlavne pri liečbe modernou medicínou sa často vráti. Samozrejme, pokúsila som sa vrátiť viackrát k bežnej strave, ale moj stav sa zhoršil tak, že som sa dobrovoľne naspäť vrátila k laktovegetariánskej strave. Po 2 -3 rokoch som zistila, že po tejto strave sa cítim podstatne lepšie a nemám už najmenší dovod sa vrátiť k bežnej strave. Prestala som byť pravidelne unavená, zmizli rozne zdravotné neduhy…Samozrejme, chápem mnohých, ktorí mi budú tvrdiť, že bez mäsa a množstva chemických polotovarov a chemických liekov to nejde. S úplnou vážnosťou vyhlasujem, že mne je srdečne jedno, čo kto jedáva. Pre mňa za mňa, možte jesť aj klince, fakt mi to je jedno, mňa z toho brucho bolieť nebude. Našťastie nie som lekár a liečbou tejto diagnózy sa neživím a toto šírim dobrovoľne . Kto má tieto zdravotné problémy, má rakovinu, nech vie pravdu a nech sa sám rozhodne. Prečo by mu mali lekári vnútiť liečbu, o ktorej vedia, že je len strieľanie naslepo? Každý človek má právo na život a prečo má byť liečený sposobom, ktorý mu zničí imunitu a zomrie na následky chemoterapie a ožarovania, vedľajších účinkov liekov? Prečo? Lebo to zarába “niekomu” peniaze a prináša zisk! To, ak sa pacient vylieči len stravou, to nikomu zisk neprinesie, jedine ak tak poľnohospodárom. Prečo to chcem rozšíriť medzi ľudí? Lebo sama poznám zúfalstvo, to hrozné zúfalstvo, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, posledné štádium a nie je mi pomoci. Bola to hroza, akú si nikto z vás, kto to nezažil, nevie predstaviť. Toto nejde popísať slovami, ani pochopiť, pokiaľ to nezažijete.

Dovolím sa nahlas sa spýtať prečo nám lekári a farmaceutický taja, že táto choroba sa dá v pohode vyliečiť stravou, bez akýchkoľvek chemických liekov, chemoterapií, ožarovania. To znamená bez strašných vedľajších účinkov, ktoré väčšinu pacientov zničia. Často zničia tak, že pacient v hrozných bolestiach zomrie. Ja som mala hrozné bolesti po liekoch, po strave sa to postupne zlepšovalo. To si ani neviem predstaviť ako by som prežila hoci len malú dávku silnejších liekov, prípadne inej liečby: chemoterapie…Trvalo mi 3 roky, kým som začala mať vnútornú istotu, že na rakovinu už neumriem. Istotu, že rakovina sa mi už nevráti. Na začiatku som neverila, že sa uzdravím natrvalo. Čítala som dve knihy o Gersonovej terapii, tieto pacientky tiež neverili, že sa im to podarí. Prepáčte sa úprimnosť, ale neverím argumentom, že človek tejto liečbe musí veriť a že je to placebo efekt. To je nezmysel. Lebo na začiatku liečby tomu neverí nikto, že sa uzdraví. Neverila som tomu ja, neverili tomu ani Gersonové pacientky. V zúfalstve hľadali inú alternatívu akú núka moderná medicína, kde väčšina pacientov po ich liečbe zomrie a ešte je totálne zničená. Je to len otázka času a lekári sa tvária, že oni pacientom život predlžili. Naozaj? To na základe čoho toto tvrdia? Veď keď máte rakovinu, to neznamená, že behom pár dní, týždňov zomriete. Možte zomrieť, ak nezmeníte stravu na vegetariánsku a budete pokračovať v svojom životnom štýle, ktorý túto chorobu sposobil. Moja osobná skúsenosť je, že táto choroba je v pohode vyliečiteľná navždy. Keď sa telo začne čistiť, tak prvé dva mesiace pre mňa neboli príjemné a bála som sa. Ale nezvracala som, mala som obrovskú chuť do jedla, sama som sa o seba dokázala postarať a behom 2 mesiacov som podľa mojich vtedajších kolegov začala mať normálnu farbu na tvári. Predtým som bola veľmi bledá. No neboli to tie strašné vedľajšie účinky po liekoch, ktoré som v čase kolapsu zažila. Samozrejme, mnohí mi možu napísať, že nie som lekárka, nech do toho nekecám. Tak na to si dovolím povedať, že keď lekári budú vedieť liečiť a vyliečiť rakovinu, tak mi možu do toho kecať. Vyliečiť natrvalo ju nevedia, obrovské množstvo pacientov im na ňu zomiera a ešte ich tými chemickými liekmi utýrajú! Majú na to vobec právo? Ak majú právo, prečo chcú podpis od pacienta alebo u detí od rodičov? Prečo sa zbavujú zodpovednosti ohľadne týchto pokusov na ľuďoch? Prečo nevinným ľuďom nedajú možnosť si vybrať aj inú liečbu? To sme pre lekárov len otroci, ktorí musia poslúchať? Mne možnosť rozhodnúť sa pre inú liečbu nedali, ani mi o nej nepovedali, že vo svete existuje. Preto som im musela tajiť, že ich geniálne rady nepočúvam, liečim sa po svojom a zaberá mi to. Nemala som síl sa s lekármi hádať, to sa hádali oni so mnou. Potrebovala som maródku, na ktorú mám v prípade choroby nárok, lebo som si platila odvody do zdravotnej poisťovne, preto som mlčala. Faktom je, že moj zdravotný stav sa zlepšoval. Treba si uvedomiť, že to je dlhodobé dodržiavanie zdravej výživy, Gersonova terapia doporučuje 2 roky, ja tu volnejšiu vegetariánsku stravu dodržiavam doteraz. Prečo? Lebo sa cítim lepšie. Moje konkrétne skúsenosti ako ma liečili na rakovinu pečene v Nemocnici v Košiciach v Šaci máte popísané v mojej sťažnosti nižšie. Ak sa niekto diví, že v zdravotníctve nie sú peniaze, tak nech si prezrie, na aké nezmyselné vyšetrenia som chodila ja a poisťovňa to bez reptania preplatila. Boli to vyhodené peniaze!!!

Prvé dva mesiace (november, december) som netušila, či tento boj o vlastný život vyhrám, no vedela som, že iná cesta neexistuje. Moj zdravotný stav sa zlepšoval. Pred Vianocami som zjedla zemiakové lupienky, no mala som hneď tak silné bolesti, že som si pri nich poplakala.

Výraznú úľavu som pocítila až začiatkom nového roku. Aj výsledky kreatinínu v krvi už boli celkom slušné (87,10). Cítila som sa prijateľne a bola som presvedčená, že sa možem konečne normálne najesť. Skúšala som bežnú stravu (okrem masa), no cítila som sa podstatne horšie.

Pribrala som síce, no po bežnom stravovaní sa mi akurát zvačší brucho a bolesti brucha sú výraznejšie. Stále pociťujem únavu, ťažšie sa mi dýcha a mám zapálené uzliny na krku. Po prechode na bežnú stravu sa tito príznaky zhoršili. Moje krvné testy sú od januára kolísavé, čo je pravdepodobne zapríčinené stravovaním. Teraz sa snažím jesť čo najviac surovej stravy a odnaučiť sa celkom od sladkostí. Pridala som si aj olivový olej a morskú soľ k strave. Veľmi mi pomohol aj pohyb. Od začiatku decembra sa snažím každý deň absolvovaťhodinovú precházku na čerstvom vzduchu a od začiatku januára pravidelne cvičím jógu.

Veľmi mi pomohla autosugescia, relaxačná hudba a bylinkové kúpele.

Tieto fakty spomínam preto, aby bolo jasné, že moje výsledky sa neupravili samovoľne. Je to výsledok mojej obrovskej vole žiť a urobiť preto maximum.

Som veľmi rada, že som odmietla hospitalizáciu, pretože tieto možnosti ohľadom stravovania, pohybu a zároveňa aj psychickej pohody by mi nemocnica neposkytla.

Postupovali by lekári pri mojej liečbe lepšie, ak by som bola hospitalizovaná? Ja o tom pochybujem.

Prečo mi nikto nedal urobiť CT vyšetrenie, či nemám nádor, ak som sa opakovane sťažovala na bolesti na tom istom mieste? Viem, že je to drahé vyšetrenie. Mnohé vyšetrenia, ktoré som absolvovala a lieky, ktoré som dostávala, neboli určite najlacnejšie. Otázkou je, či boli vobec potrebné!!!

Dozvedela som sa, čo mi vlastne nie je. A čo mi vlastne je, to mi nebol ochotný povedať nikto z lekárov.. Ako pacient mám na to právo. Lekárské ošetrenie je platená služba, prispievam na to každý mesiac svojim nemocenským pistením, keď som práce schopná..

Vrcholom arogantnosti Vašich lekárov je, že od novembra do konce decembra ma presviedčali o tom, že je nutná moja hospitalizácia. V decembri mi dr. Miko pri poslednom vyšetrení doobeda tvrdil, že je nutná moja hospitalizácia, no poobede po internom vyšetrení mi chcel ukončiť práceneschopnosť(?!).

Od januára mi dr. Koščo tvrdí, že moje výsledky súuž v poriadku, hoci sa cítim ešte zle, a pri každej návšteve mi chcel ukončiť PN. No oponovala som výsledkami, preto ma nechali doma. Dr. Fircák zašiel až tak ďaleko, že už pri pohľade na moju kladenku vyhlásil, že nikto nebýva vypísaný tak dlho. Z výsledkov prečítal psychiatriu, ostatné len rýchlo prelistoval(?). Chcel mi hneď ukončiť PN, no trvala som na tom, že chcem ísť k posudkovému lekárovi. Podľa neho som hypochonder.

Preboha, čo za lajdákov zamestnávate? O dr. Fircákovi som nič dobré nepočula, no jeho správanie, to bola tá posledná kvapka!

Ak by mi nič nebolo, nemali ma lekári vypísať. Považujem za potrebné pripomenúť, že moje zdravotné problémy vznikli podstatne skor. V roku 1990 som bola na plastickej operácii materinského znamienka na tvári, ktoré som mala asi 7 rokov veľmi zapálené.

Histologický nález bol negatívny. V poslednom období sa mi okolo jazvy tvorí akné, aj jazva je niekedy načervenalá. . V rokoch 1991 a 1992 som užívala antikoncepčné pilulky, krvné testy u gynekológa boli v poriadku. No od tej doby pociťujem bolesti brucha. Silnejšie a pravidelnejšie bolesti začali byť v roku 1995. Vyšetrenia žiadne ochorenie nepotvrdili, vylúčili aj žalúdočné vredy. V roku 1996 ma bolesti prinútili navštíviť pohotovosť. Injekcie nezabrali, pani doktorku to ani nezaujímalo. Bolesti ustúpili samovoľne asi po polhodinovom trápení.. Pri návšteve závodného lekára som dostala lieky na žalúdočné vredy, bez akéhokoľvek vyšetrenia.

Začiatkom marca 1998 som navštívila lekára zase ohľadom rovnakých ťažkostí. Situácia sa opakovala. Dostala som lieky bez akéhokoľvek vyšetrenia. Bolesti boli nepravidelné; odborníci im nevenovali pozornosť, preto som im veľkú pozornosť nevenovala ani ja. Veď stále po jednom dni ustúpili. Cítila som síce dlhotrvajúcu únavu, ranné vstávanie bolo pre mňa hrozné, no pripisovala som to psychicky náročnému povolaniu.

Koncom marca 1998 som mala prvý abces pri konečníku. I keď ma veľmi bolel, hneď po vyčistení rany sa mi výrazne uľavilo a žiadne lieky proti bolesti som počas celej liečby nepotrebovala užiť. Dva týždne som sa stravovala len ovocím, cítila som sa fantasticky, aj prechod na normálnu stravu mi nerobil žiadny problém. Rana sa veľmi pekne zahojila.

Koncom septembra 1998 som mala opakovane abces na povodnom mieste. Bol podstatne vačší, je to uvedené aj v správe dr. Kovářa. Zase som sa po vyčistení rany cítila dobre a lieky proti bolesti som nepotrebovala. Prekvapilo ma to aj to, že rana bola skutočne citlivá len pri prečisťovaní. Potom sama, bez liekov proti boleti prestala bolieť behom 5-10 minut.

Dr. Kovář sa o ňu veľmi dobre staral, pekne sa zahojila.

Komentár z roku 2009: v jednej časti seriálu Ordinace v růžové záhradě som si vypočula od lekárov – hercov konštatovanie, že u abcesu treba zistiť, či to neznamená zhubný nádor.

Nikto mi to vtedy nezisťoval, ani pri jednom abcesi.

Zase počas PN (3 týždne) som držala dietu, t.j. stravovala sa len ovocím. Bolo to z etických dovodov, lebo nie som typ človeka, ktorý sa dokáže týrať dietami. No občas som si dala aj sladké a pravdepodobne tým sa mi v zarastenej rane vytvorila hrčka. Nebolela ma.

Dr. Kovář sa so mou dohodol, že v prípade bolestí alebo akéjkoľvek zmeny mám prísť rovno za ním.

Rana mi začala trochu mokvať začiatkom novembra , no chirurg nezistil žiadne zmeny na rane.

Teraz tam nemám už žiadnu hrčku. Pravdepodobne to súviselo s mojimi bolesťami brucha a stratilo sa to stravovaním. Lenže hrčka može znamenať aj nádor. A dr. Mika som na túto hrčku v novembri 1998 upozornila. A nádor sa nedá vyliečiť krátkodobou dietou, pretože po prechode na normálnu stravu sa može stať, že znova začne rásť a ešte vačšou rýchlosťou. To je názor odborníka ( dr. E. Gintner, DrSc. Ústav preventívnej medicíny Bratislava). Tento názor bol publikovaný v časopise harmónia – apríl ´98. Aj dr. Košlík, primár oddelenia naturálnej medicíny mi naznačil, že sa musím dlhodobo zdravo stravovať.

Ja sa snažím uzdraviť, no bohužiaľ rýchlejšie to neviem. Skúšam rozne potraviny a všímam si ich účinok na moj organizmus. Vaši lekári sa mi snažia dokazovať, že som zdravá. Žeby som len začala byť alergická na niektoré potraviny – paradajkový pretlak, , syr, čokoláda, nesprávna kombinácia jedál? Predtým som na to alergická nebola a mala som rada aj maso.

Zameriavala som sa na kuracie a rybacie, pretože po bravčovom a hovadziom som trpela zápchou. Nemienim byť úplným vegetariánom po celý život, no počas choroby je vraj dobré, ak sa maso vylúči. Tvrdí to uznávaný lekár dr. Josef jonáš vo svojej knihe Krížovka života.

Určite sa úplne vyliečim, pretože sa vyliečiť chcem. Neodradí ma od toho ani správanie Vašich lekárov. Som tvrdohlavá a v takýchto chvíľach si poviem: A just sa nedám! No zaráža ma ich postoj. To takýmto sposobom liečia aj ostatných pacientov? Čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú? Predpisovanie liekov „naslepo“ možu používať u iných pacientov, ak im to nevadí. Ale mne to vadí. A veľmi. Mne nestačí, ak budú vedieť povedať moju diagnózu až po pitve mojim príbuzným.! Veď dr. Koščo a dr. Bauer pripustili, že moj zdravotný stav bol vážny.

Dúfam, že sa skutočne seriózne postavíte k mojej sťažnosti, prešetrite správnosť mojej liečby a zistite, či som skutočne hypochonder(?).

Možte sa k mojej sťažnosti postaviť len formálne, no potom sa nečudujte, ak podniknem ďalšie kroky. Pretože, čo je veľa, to je skutočne veľa.

No z jednej diagnózy ma určite Vaši lekári vyliečili – z naivity. Ja som si lekárov totiž veľmi vážila. Teraz už nie. No našťastie nehádžem všetkých lekárov do jedného vreca, pretože poznám aj serióznych lekárov.

S pozdravom

Magdaléna Nadzamová

To, čo mi podarilo, bola ťažká drina, ale rakovina je to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Zmenilo mi to myslenie a prevrátilo mi to celý svet hore nohami, v pozitívnom zmysle.

Odskenovanú odpoveď pána Imricha Tótha, na hlavičkovom papieri s jeho vlastnoručným podpisom nájdete na http://ulozto.cz/x5oZiVP/oskenovane-dokumenty-rar

Nižšie je len prepísaná vo Worde.

VSŽ NEMOCNICA, a.s.

Lúčna 57

040 15 Košice-Šaca

Slovenská republika



Naša značka 624/99 Košice 29.3.1999

Vážená pani Nadzamová,

pozorne a podrobne som si prečítal Váš list, ktorým ste nás oslovili vo veci správnosti Vašej liečby lekármi VSŽ Nemocnice, a.s. a súčasne som si osobne konzultoval problémy, ktoré v liste uvádzate s lekármi a s Vami. Na základe zistených skutočností považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú.

Dovoľujem si Vás informovať, že práca lekára je v dvoch rovinách náročnosti a zodpovednosti. Ako doktor medicíny musí absolvovať náročné štúdium a predpísanú prax, ako lekár a verejný činiteľ si musí osvojiť prácu s chorými ľuďmi. Lekári, ktorých Vy v liste kriticky hodnotíte, spĺňajú uvedené kritéria a sú na postoch, ktoré zastávajú, opodstatnene. Odporúčam Vám, aby ste v budúcnosti zvážili výroky na ich adresu, citujem:“čo títo ľudia robia v medicíne, ak jej nerozumejú“ (strana 8 Vášho listu).

Podľa liečebného poriadku má pacient právo slobodnej voľby lekára. Pri nedovere k našim lekárom alebo nespokojnosti máte právo zvoliť si iných lekárov, či ústav. Sme ochotní umožniť Vám hospitalizáciu v našej nemocnici, kde Vás vyšetria naši najvyšší odborníci.

Máte však možnosť vybrať si aj iné vyššie pracoviská a to myslíme s plnou vážnosťou a úprimnosťou.

S pozdravom

MUDr. Imrich Tóth

námestník liečebno-preventívnej starostlivosti

Moje komentáre k odpovedi z nemocnice, tuto odpoveď za komentárom prikladám:

Po poslaní sťažnosti som bola i osobne v tejto nemocnici.

Pán riaditeľ Vančík nebol prítomný, tak som šla za námestníkom Tóthom.

Ten mi povedal, že načo som to vobec písala (ukázala na moju sťažnosť), kto to má čítať (?) a on by ma tiež poslal na psychiatriu. Na to som mu odvetila, že nech mi to dá písomne.

Poriadne sa zarazil a okomentoval to, že to aj urobí, len si musí premyslieť, ako to sformuluje.

Ešte mi oznámil, že pána riaditeľa tým zaťažovať predsa nebude a on tam daľší deň nebude.

Ďalší deň som sa vybrala za riaditeľom Vančíkom. Čakala som dosť dlho, pán Tóth tam tiež bol a keď ma zbadal na chodbe, kde som ho ignorovala ani nepozdravila, tak zlostne tresol dvermi. Tak to som si zase o psychiatrii niečo pomyslela ja.

Pán Vančík prišiel až po dlhšej dobe a povedal mi, že za 3 minúty čaká viceprezidenta VSŽ a rozprával sa v kancelárii s daľšou návštevou, ktorá prišla s ním.

V podstate ma diplomaticky vyhodil a povedal, že dostanem odpoveď. Bola som len pacient a vypísali ma už do práce.

Túto odpoveď som dostala, až keď som bola uznaná za práceschopnú, takže netuším, prečo mi znova pán Tóth núkal hospitalizáciu. Tí najvyšší a najlepší odborníci sa o mňa mohli starať počas práceneschopnosti, šancu na to mali, ale ju nevyužili.

magda.nadzamova@gmail.com

Na http://www.ulozto.cz doplním ešte moje trestné oznámenie, ktoré som podala sama a zamietli mi ho. Predpokladala som to, pretože jedna príjemná pani právnička v bezplatnej právnej poradni mi ho radila podať, že mám na to lehotu 10 rokov. Zároveň mi povedala, že ho nemám podávať sama, len cez advokáta. Ak ho totiž podám sama, tak ho zamietnú. Predpokladala dobre, tak sa aj stalo, len mne šlo o čas, aby som to stihla do 10 rokov, aby to nebolo premlčané. Peniaze na právnika som veľmi nemala, žila som už v Čechách, preto som to urobila takto, aspoň formálne. Predpokladám, že keď tento prípad bude verejne známy, ešte raz sa bude musieť tým prokuratúra zaoberať. Veď ja by som to nenazvala pokus o ťažké ublíženie na zdraví ale pokus o vraždu. A čo to iné bolo, keď mi to urobili 3 x?! Veď lekári sa takto mýliť nemožu! Ak sa pomýlia, tak nech si nesú následky za svoje činy a vysvetľujú, prečo konali tak, ako konali. Samozrejme patrí im za to trest. Vložím tam aj výsledky testov, hlavne prvé dva testy, aby mi neveriaci verili. Odkaz na ulozto.cz dám do diskusie ako príspevok.



Keď ani teraz nikto o tomto prípade písať nebude, tak si vážne budem dávať otázku, prečo novinári občanom taja, že rakovina ide vyliečiť prírodnou cestou? Celý zoznam mailov novinárov máte na hneď za týmtito pár riadkami. Alebo je za tou ignoráciou to, že som doležitý svedok v kauze tunelovania VSŽ Košice??? Hlavne žijúci svedok, lebo nielenže sa to dialo cestou liečby rakoviny, ale boli vymyslené aj nešťastné náhody, ktoré im nevyšli!!! Vyhlasujem, že samovraždu spáchať určite nemienim a ak by sa mi stala nejaká nešťastná náhoda a dlho by som sa na tomto blogu neozývala, tak to nešťastná náhoda nebude! Aj ja mám svoje zdroje a dostala som info, že novinári ma budú ignorovať, pokiaľ to len bude možné. Takže ich musím vyprovokovať k tomu, aby sa tejto téme venovali. 12 rokov som bola na čiernej listine. Keď to už nebude možné utajiť, tak sa budú snažiť zo mňa urobiť blázna, neseriózneho človeka, ktorému nejde veriť. Dnes sa nič nedialo, takže ignorácia naďalej trvá. Ak budete mať dobrý nápad, ako to zlomiť a zlepšiť, aby o tomto prípade písali, tak mi nápady píšte do diskusie. Ďakujem všetkým dobrým a slušným ľuďom \":-)\" .

Pár mien alebo adries už neplatí, vrátilo sa mi to ako nedoručiteľné, ale nechala som tam všetky adresy, ktoré som dnes oboslala. Ja slovenských novinárov otravujem 12 rokov a výsledok je veľká nula. Tých 12 rokov ste všetci mohli vedieť, že rakovina ide liečiť prírodnou cestou. Viete koľko ľudí sa mohlo slobodne rozhodnúť pre túto liečbu, keby o tom vedeli a nemuseli zbytočne zomrieť??? Lenže príroda je kladný diktátor, tá si určuje pravidlá sama. Jedným z pravidiel je, že všetci raz zomrieme, keď príde náš čas. A keď vykonáme všetko, čo sme na tomto svete vykonať mali a budeme sa spovedať zo svojich skutkov. Páni novinári budete mať v tomto smere čisté svedomie, že manipulujete mienkou ľudí a nedávate im informácie, aké dostať mali už dávno??? Tam to neukecáte, že vy ste si predsa potrebovali udržať prácu, plat, životný štandard, zaplatiť hypotéku… Tam nikoho nezaujíma žiadna funkcia, ani žiadne svetské výhovorky, len skutky. Viem to, lebo som na tejto hranici smrti bola a viem, že platí to, čo popisuje vo svojich knihách americký lekár Brian L. Weiss.

tapakova@markiza.sk, rozboril@markiza.sk, herman@markiza.sk, lamparen@markiza.sk, svajda@markiza.sk, puskarova@markiza.sk, Alexej.Fulmek@petitpress.sk, Matus.Kostolny@sme.sk, tom.nicholson@petitpress.sk, Veronika.Prusova@sme.sk, Jozef.Cavojec@sme.sk, Lukas.Fila@sme.sk, Miroslav.Kern@sme.sk, Monika.Todova@sme.sk, viva@radioviva.sk, A.Kozinkova@radioviva.sk, A.Stefuca@radioviva.sk, D.Kovac@radioviva.sk, D.Zvozilova@radioviva.sk, J.Bardosova@radioviva.sk, J.Simko@radioviva.sk, M.Comissova@radioviva.sk, M.Skrha@radioviva.sk, M.Winogroczka@radioviva.sk, M.Zachenska@radioviva.sk, N.Dolinsky@radioviva.sk, P.Vrbican@radioviva.sk, AKaprinay@perex.sk, ALetnicka@perex.sk, NSedlakova@perex.sk, RKrcmarik@perex.sk, ZRackova@perex.sk, gucikm@ta3.com, biskupovicovad@ta3.com, dubravskyj@ta3.com, tuzinskym@ta3.com, vlkovaa@ta3.com, heldm@ta3.com, hlavekp@ta3.com, kirinovicp@ta3.com, klobusickyv@ta3.com, kormancikv@ta3.com, kvocerovan@ta3.com, kyselovak@ta3.com, masarykv@ta3.com, masuram@ta3.com, matasovskaa@ta3.com, prnor@ta3.com, repkaa@ta3.com, szabovaa@ta3.com, trusinal@ta3.com, jakubcovaa@ta3.com, bodor@joj.sk, boljesik@joj.sk, certik@joj.sk, hajdin@joj.sk, kacmary@joj.sk, juris@joj.sk, joj@joj.sk, noviny@joj.sk, Anna.Samelova@rozhlas.sk, vsv@rozhlas.sk, kocner@stv.sk, angelovic@iol.sk, hajcakova@sita.sk, machovic@sita.sk, mudrikova@sita.sk, sitabb@sita.sk, Vincent.Stofanik@rozhlas.sk, Roman.Bombos@rozhlas.sk, Martin.Cifrik@rozhlas.sk, Igor.Danis@rozhlas.sk, Stefan.Dvorsky@rozhlas.sk, Juraj.Hrabko@rozhlas.sk, Boris.Chmel@rozhlas.sk, Ivana.Ilgova@rozhlas.sk, Milan.Jelus@rozhlas.sk, Martina.Kardosova@rozhlas.sk, Ladislav.Lucenic@rozhlas.sk, Sona.Mullerova@rozhlas.sk, Stefan.Sprocha@rozhlas.sk, Janette.Stefankova@rozhlas.sk, Barbara.Stubnova@rozhlas.sk, Emma.Tekelyova@rozhlas.sk, Katarina.Zitniakova@rozhlas.sk, Jarmila.Vitovicova@rozhlas.sk, Zuzana.Simova@rozhlas.sk, Andrea.Makysova@rozhlas.sk, Zuzana.Adamkovicova@rozhlas.sk, Marian.Lucky@rozhlas.sk, Peter.Michalik@rozhlas.sk, Zuzana.Tkacikova@rozhlas.sk, Anton.Kascak@rozhlas.sk, Maria.Krupova@rozhlas.sk, Jakub.Filo@aktualne.sk, Martin.Erdofy@aktualne.sk, Stanislava.Harkotova@aktualne.sk, Stanislava.Luppova@aktualne.sk, tipy@aktualne.sk, jaroslav.reznik@tasr.sk, Ladislav.Kovac@hnonline.sk, peter.vavro@ecopress.sk, maria.mlakova@ecopress.sk, ladislav.kovac@ecopress.sk, eugen.korda@centrum.sk, plai@sk-forum.sk, spravodajstvo@pravnarevue.sk, riaditel@rannespravy.sk, Barbora.Krouzkova@ceskatelevize.cz, Martin.Reznicek@ceskatelevize.cz, Petr.Mrzena@ceskatelevize.cz, Zdenek.Samal@ceskatelevize.cz, Olga.Bakova@ceskatelevize.cz, Karel.Novak@ceskatelevize.cz, dagmar.mudrova@nova.cz, jana.rozsypalova@nova.cz, jaroslav.kasnar@nova.cz, ondrej.spalek@nova.cz, televizni.noviny@nova.cz, jan.puncochar@nova.cz, Ladislav.Hruska@iprima.cz, Tomas.Pancir@rozhlas.cz, daniel.raus@rozhlas.cz, vojtech.bergr@rozhlas.cz, radiozurnal@rozhlas.cz, david.slizek@aktualne.cz, Helena.Buckova@aktualne.cz, Jan.Lipold@aktualne.cz, Katerina.Vitkova@aktualne.cz, martin.novak@aktualne.cz, michal.stusek@aktualne.cz, petr.jemelka@aktualne.cz, tereza..nosalkova@aktualne.cz, sabina.slonkova@aktualne.cz, tabery@respekt.cz, svehla@respekt.cz, tresnak@respekt.cz, lindner@respekt.cz, brabec@respekt.cz, malek@tyden.cz, korecky@tyden.cz, zeman@tyden.cz, rodriguez@tyden.cz, hympl@tyden.cz, vokurkova@tyden.cz, kalenska@tyden.cz, macek@tyden.cz, podany@tyden.cz, kovanda@tyden.cz, gallistl@tyden.cz, info@radioblanik.cz, impuls@impuls.cz, vostal@radiovysocina.cz, vostalova@radiovysocina.cz, kalisova@markiza.sk, libuse.smuclerova@ringier.cz, blesk@blesk.cz, jolana.voldanova@ceskatelevize.cz, martin.prachar@lidovky.cz, dalibor.balsinek@lidovky.cz, martin.samek@lidovky.cz, redakce@lidovky.cz, redakce@listy.cz, redakce@parlamentnilisty.cz, j.holoubek@parlamentnilisty.cz, culik@blisty.cz, redakce@blisty.cz, redakce@ceskenoviny.cz, info@osud.cz, redakce@mediafax.cz, info@nekorupci.cz, jicinsky@denik.cz, redakce@aktualne.cz, editor@aktualne.cz,domaci@aktualne.cz, zahranici@aktualne.cz, ondrej.leinert@denik.cz, monika.sidlofova@denik.cz, jicinsky@denik.cz, redakce@parlamentnilisty.cz, j.holoubek@parlamentnilisty.cz, ctk@ctk.cz, info@regionalnitelevize.cz, pravda@pravda.sk, daniela.pisarovicova@ceskatelevize.cz, redakce@malostranskenoviny.cz, jana.hermankova@denik.cz,katerina.perknerova@denik.cz, monika.schidlofova@denik.cz, tomas.prochazka@denik.cz,jan.klicka@denik.cz, showjanakrause@gmail.com, info@firma.zoznam.sk, plus7dni@plus7dni.sk, Zuzana.Kleknerova@aktualne.cz, Michal.Zak@aktualne.cz, Monika.Horakova@aktualne.cz, dalibor.balsinek@mafra.cz, roman.breitenfelner@mafra.cz, roman.latuske@mafra.cz, petr.marek@mafra.cz, idnes@idnes.cz, michal.hanak@idnes.cz, helena.weissova@idnes.cz, nadezda.petrova@idnes.cz,, petr.pravda@idnes.cz, jaroslav.beranek@idnes.cz, tomas.ventura@idnes.cz, ondrej.tolar@idnes.cz, marek.dvoracek@idnes.cz, jan.drazan@lidovky.cz, vladimir.piskacek@lidovky.cz, robert.casensky@mafra.cz, ondrej.sychrovsky@metro.cz, veselin.vackov@mafra.cz, tereza.krobova@aktualne.cz, Lucie.Kudlackova@aktualne.cz, eliska.morochovicova@aktualne.cz, martina.souckova@aktualne.cz, katerina.smidova@aktualne.cz,, katerina.vitkova@aktualne.cz, marketa.zizkova@aktualne.cz, zpravodajstvi.dopis@nova.cz, ctnamety@ceskatelevize.cz, petr.soucek@rozhlas.cz, jaromir.ostry@rozhlas.cz, gerald.schubert@rozhlas.cz, lucie.vyborna@rozhlas.cz, zpravy@tn.cz, uk@ceskatelevize.cz, katerina.koubova@mfdnes.cz, tip@novycas.sk, cas@cas.sk, lesk@lesk.sk, zivot@ringier.sk, tip@plus7dni.sk, redakce@novinky.cz, redakce@pravo.cz, expres@expres.sk, monika.toporcerova@korzar.sk, info@vasevec.cz, ondrej.macura@vasevec.cz, ondrej.sychrovsky@metro.cz, info@bielavrana.sk , fairplay@fair-play.sk, info@viaiuris.sk , stoffa@viaiuris.sk , media@viaiuris.sk , sagat@viaiuris.sk , malisova@viaiuris.sk

Magdaléna Nadzamová, magda.nadzamova@gmail.com



Začnem úryvkom z filmu Liečba rakoviny zvnútra. “Od té doby, co nastal boj s rakovinou se účastníme obrovského experimentu. V případě rakoviny medicína lepší není a nebude. A za nějaký čas se bude na boj s rakovinou pohlížet jako na jednu z největších tragédií v historii lékařství. Mám naděj pro ostatní. Doufám, že lidé převezmou odpovědnost za vlastní životy. A uvědomí si, že změna jídelníčku může změnit jejich osud. Doufám, že prozkoumají všechny možnosti a samy se rozhodnou o svém zdraví. Po vaší smrti nezáleží na tom, co jste se naučili, ale co jste naučili ostatní. Takže doufám, že předáte tuto zprávu dál a naučíte je, jak se sami vyléčit. Doufám, že i když musíme všichni zemřít, zemřete důstojně a podle sebe. Ne podle toho, jak vám řekne neprokázaná a neefektivní léčba. A nakonec doufám, že si uvědomíte opravdové léky, které jsou dlouhodobé, vždy pracuji zevnitř ven.”

“Tento film je věnován milionům nevinných lidí, kteří slepě svěřili svůj osud rakovinovému průmyslu. A zbytečně trpěli nebo zemřeli jeho vinou.”

“Eliote, musíš se začat léčit sám, doktoři tě změní v kus masa. Onkologická sestra toto řekla Elliotovi Yudenfriendovi který se následně sám vyléčil z lymfomatózy.” Všetky úryvky sú z filmu Liečba rakoviny zvnútra.

Túto časť o strave píšem na podnet ľudí, ktorí sa ma pýtali mailom na podrobnejšie informácie. Myslím si, že by to mohlo pomocť všetkým, ktorí majú záujem o zmenu jedálnička pri rakovine i pri iných chorobách. Preto to dávam i do blogu ako samostatnú časť. Na začiatok uvediem, že kniha o Gersonovej terapii sa mi dostala do rúk až 2 mesiace po mojom kolapse. Náhodou. Do tej doby som o žiadnej prírodnej liečbe rakoviny stravou nepočula, ani nevedela. To, ako som jedla po kolapse, to som robila intuitívne, skúšala som. Mne pomohlo toto, ale netvrdím, že toto jediná správna cesta na liečbu. Pretože každý organizmus je iný, tak každému doporučujem intuitívne si všímať, čo mu pomáha, ktoré potraviny. Ale nemyslím tým bočik, ale z vegetariánskej stravy.

Moj sposob stravovania po kolapse: 1. mesiac surové ovocie, voda, 100% ovocné džúsy (nedoporučujem pri čistení, len v prípade núdze). 2.mesiac ovocie dopoludnia, obed a večera ryža, zelenina, grahamové pečivo (delená strava, ale bez soli a tuku). 3.mesiac delená vegetariánska strava s pridaním oleja, soli a niektorých korenín(nie laktovegetariánska).

Myslím si, že ak niekto nemá pevnú voľu na to, aby jedol nejakú dobu len surovú stravu, tak mu pomože i sposob stravovania, ktorý som mala od 3.mesiaca ja : delená vegetariánska strava. Len výsledky sa budú zlepšovať pomalšie. I tak si myslím, že takéto stravovanie je potrebné dodržovať dlhšiu dobu, pretože telo sa znečisťovalo tiež dlhodobo a 1-2 mesiace zdravej výživy a potom znova starý sposob stravovania to nevyrieši. Z vlastnej skúsenosti vám možem potvrdiť, že je to pravda. Ja som sa vrátila k povodnemu stravovaniu po 5 mesiacoch. Vydržala som 1 mesiac, bolo mi podstatne horšie, tak som sa dobrovoľne vrátila k vegetariánskej strave.

Som toho názoru, že čistiť si telo možme surovou stravou. Je to rýchlejšie čistenie, ale nie každý to može dobre znášať. Pretože keď sa telo začne čistiť, tak spočiatku je človek viac unavený a ja som potrebovala veľa odpočívať. Ak človek ťažko znáša surovú stravu, v tom prípade doporučujem pomalší postup: dopoludnia ovocie a odpoludnia surová zelenina, plus nejaká príloha (ryža, zemiaky, prípadne grahamové alebo sojové pečivo). Obed a večeru som mala podobnú. Ideálne bez tuku a soli, korenín, ak človek vydrží. Ak nie, je možné použiť i trochu soli, jemné koreniny (bazalka, tymián, oregáno, majoránka, mletý kmín …) olej, prípadne trochu masla. Ale v rámci možností len olej, ideálne olivový. Ja som kupovala lacnejšie olivové oleje. Teraz používam bežný olej, ale mastím málo. Zlepšenie bude pomalšie, ale i príznaky pri čistení nebudú až také silné. Určite to pomože zlepšiť zdravie. No čistenia pri surovej strave sa netreba zbytočne báť, mne to v čase keď som bola akože zdravá nerobilo nič negatívne. V pohode som vydržala i 1-2 týždne na surovej strave. V čase choroby to veľmi pomože, naštartuje imunitu a nemá negatívne vedľajšie účinky ako lieky.

Faktom je, že mi táto strava mi veľmi pomohla. Cítila som sa podstatne lepšie, i keď zdravá som nebola. Zlepšenie vidno i na laboratórnych výsledkoch, hlavne krvi. V čase kolapsu som mala kreatinín v krvi vyše 130, po 2 mesiacoch sa táto hodnota pohybovala pod 90. Norma je 44-80. To sú všetko výsledky vyčítané z testov, kde je napísané aj to, aké hodnoty sú v norme. Kreatinín je jedovatá látka v krvi, ktorá sama o sebe nič neznamená. Ešte je potrebné zistiť, ktorý orgán je postihnutý. Mimochodom, aj keď sa mi táto hodnota pohybovala nad 80, čo je podľa lekárov mierne nad normu, tak mne bolo zle. To je pre mňa podstatné a nie to, čo určia lekárske normy. Žiadny lekár mi predsa nemože tvrdiť, že som zdravá, keď mne je zle. Ide o to, že nemocenské si človek platí pre seba a nie pre to, aby mu lekári znemožnili dostať maródku vtedy, keď ju potrebuje, aby sa uzdravil.

Za nebezpečnú považujú lekári hodnotu kreatinínu v krvi až nad 100, čo je podľa mňa už neskoro. Tieto informácie o tom, čo je kreatinín a že až hodnota nad 100 je nebezpečná mám od zdravotnej sestry, ktorá mi vtedy robila odbery. Takže nie je to vycucané z prsta. Ja som bola dosť aktívny pacient, pri každých výsledkoch som sa zaujímala, či to je už lepšie.

Prvý mesiac po kolapse som jedla surové ovocie a šťavy. Nič viac. Často som si ráno robila čerstvú pomarančovú šťavu, ručne vytlačenú, žiadny elektrický odšťavovač. Podľa Gersona elektrický odšťavovač ničí enzýmy. To ja neviem posúdiť, lebo elektrický odšťavovač som nikdy nemala a nepoužívala. Ďalšie ovocie: kiwi je úžasné, má veľa vitamínu C. Jedla som aj pomaranče, banány, i hrozno, ananás, prípadne grep. Hrozno a ananás úžasne čistí. Takúto vlastnosť má aj červený melón (vodový). Ten som jedla skor v lete, keď bol cenovo prístupný, prípadne melón Gália. V podstate všetky melóny sú super ovocie. V zime som jedla cenovo dostupné ovocie. Priznám sa, na jablká a mandarínky som v čase kolapsu chuť nemala, tak som ich v tom čase nejedla. Neviem to vysvetliť: možno preto, že mandarínky sú chemicky ošetrené, ale to je aj iné ovocie. Jablká nie sú všetky bez chémie (myslím tým hnojenie)a cítiť to občas i na chuti. Teraz jablká jem a často, najradšej mám odrodu Golden. Podstata je v tom, že som jedla toľko ovocia, na koľko som mala chuť a celé dni. Práveže, keď sa telo začalo čistiť, tak som bola stále hladná a zistila som, že už by som jedla v kuse. Lebo mi bolo dosť zle, ja som mala dosť silné reakcie, ale bola to taká “dobrá bolesť a únava”. Vedela som, že sa to zlepšuje. Tak som si to rozvrhla tak, že každú hodinu som zjedla nejaké ovocie, jeden druh. Ale nemala som to presne určené, že teraz zjem toto a potom iné ovocie. Z nápojov som si prvý mesiac kupovala balenú neperlivú vodu, ktorá bola vhodná pre deti. Teraz si myslím, že toto nutné nebolo. Neskor som prešla na klasickú čistú vodu z vodovodu. Na bylinkové čaje som chuť nemala, akosi mi to “nesedelo” s čistiacimi účinkami ovocia. Prvý mesiac som pila i 100% ovocné šťavy, kupované. Lenže po nich ma pálila žáha. V prípade núdze to pomože, ale myslím si, že sa to “bilo” s čistiacimi účinkami ovocia. Nesedelo mi to. Preto som ich neskor prestala piť úplne.

Prvý mesiac, pri strave ovocím, som vlastne len odpočívala, počúvala relaxačnú hudbu a relaxovala. Snažila som sa upratať si v mysli a sústrediť sa na to, že urobím maximum pre to, aby som sa uzdravila. Toto musí urobiť každý sám za seba. Keď niekto hľadá sposob, ako to nejde, tak mu nikto nepomože. Vyliečiť sa každý može len sám. Ani ja, ani lekár, ani nikto cudzí to za neho neurobí. Ja osobne som si často prikladala ruku na pečeň a dodávala energiu tomuto orgánu pozitívnou sugesciou. Mne bolo tak zle hlavne prvý mesiac, že som túto nevoľnosť riešila teplými kúpeľmi. Často i 2 x denne, podľa potreby. Ponorila som sa do plnej vane do teplej vody. Teplotu vody som volila akú som zniesla, čo najteplejšiu, kúpeľ cca na 20-30 minut. Vyšla som ešte z teplej a zostala zabalená mokrá v osuške. Telo dokáže škodliviny vylučovať aj cez kožu a teplá voda tomu napomáhala. Možte mi oponovať, že to je blbosť. Ja som to robila intuitívne a faktom je, že po takomto kúpeli sa mi vždy uľavilo. V tom čase sa mi i ťažko dýchalo, takže som spávala s vankúšom opretým o stenu, aby som mala hlavu vyššie.

Neskor som sa v knihe o Gersonovej terapii dočítala, že jemu v začiatkoch zomreli niekoľkí pacienti na zlyhanie pečene v dosledku toho, že telo neznieslo všetky tie jedy, ktoré sa začali vylučovať a kolovať v krvnom obehu. Preto začal pacientom predpisovať kávové črevné výplachy. Až vtedy som pochopila, že som urobila veľmi dobre s tými častými teplými kúpeľmi. Uľahčilo to čistenie tela, miesto kávových črevných výplachov. Ináč, kávu roky nepijem, lebo mi je po nej príšerne zle. Búšenie srdca, zle od žalúdka…

Už po troch týždňoch som mala poriadnu chuť do jedla. Len som si povedala, že to vydržím len na ovocí 4 týždne. Ak niekto bude jesť len surové ovocie, tak možno mu budú stačiť na naštartovanie očisty i 1-2-3 týždne. Doporučujem vám riadiť sa vlastnou intuíciou. Fakt mi verte, že neexistuje verzia liečby, že len takto a nijako inak. To je nezmysel, pretože každý organizmus je iný, inak znečistený. Keď aj budete postupovať pomalším tempom pri vegetariánskej strave, tak zlepšenie aj tak musí nastať. Ja som už dlhšiu dobu pre kolapsom jedla výnimočne hovädzie a bravčové mäso. Nielenže mi nechutilo, bolo pre mňa ťažké, ale po vynechaní tohto mäsa mi zmizli niektoré zdravotné problémy. Mäso som nikdy veľmi nemusela mať. Takže práve všetkého mäsa som sa vzdávala ľahko. Neskor mi primár oddelenia naturálnej medicíny dr. Košlík zisťoval krvnú skupinu a mám A1 +. Pre tuto skupinu je vhodnejšia vegetariánska strava.

Po 4 týždňoch len na surovom ovocí som zmenila stravu. Dopoludnia zostalo surové ovocie. Občas som si k nemu pridala aj napríklad sušené datle. Ja som na obed a večeru v tom čase jedla dosť skromnú stravu: varená ryža bez soli, surová nastrúhaná červená repa a nastrúhaný strúčik cesnaku. Ďalšia verzia: varená zelenina bez soli a grahamový rohlík. Ako základ na varenú zeleninu som kupovala mrazenú zmes kukurice, hrášku a mrkvu. Všetko bolo bez soli a bez tuku. Nepýtajte sa ma, prečo som to robila práve takto. Neviem, bolo to intuitívne.

Nebolo to ľahké, aj ja som to neraz chcela vzdať. Doteraz si pamätám, ako som plakala nad jedlom a rozmýšľala, prečo sa mám takto trápiť, keď aj tak zomriem. Týmto ďakujem modernej medicíne za veľmi neférový sposob informovania, že rakovina je smrteľná choroba. Veď to je šírenie nepravdivej poplašnej správy. Áno, rakovina je smrteľná, ak vás lieči moderná medicína. Tam je obrovská pravdepodobnosť, že sa človek na rakovinu zomrie. Niekedy skor, niekedy neskor, málokedy sa uzdraví navždy.

Po 2 mesiacoch som si do stravy pridala aj olej, soľ a ľahšie koreniny, nedráždivé. Od tej doby vobec nepoužívám čierne korenie, ostré koreniny, bežný ocot, majonézu. Takže napríklad obed vyzeral takto: zemiaky uvarené v šupke, potom ošúpané a nakrájané krátko zapečené s olejom v rúre. Plus k tomu nastrúhaný cesnak, prípadne aj surová zelenina. Zelenina stačí jeden kus a jeden druh. Robila som si aj tofu, naďalej mrazenú zeleninu zapečenú v rúre. I keď asi mrazená zelenina nie je tak výživná ako surová, ja som ju často v tom čase pripravovala na rozne sposoby. Bolo zimné obdobie, takže sa mi to zdalo vhodnejšie ako kupovať umelo vypestovanú zeleninu. Kukurica, baby karotka, brokolica…toto som často jedla.

Je ťažko dať univerzálny jedálniček. Podstatné je podľa mojich skúseností nekombinovať veľa potravín v jednom jedle. Potom nechať stráviť jeden chod jedla a až potom si dať ďalšie jedlo. To si musí vyskúšať každý sám. V začiatkoch liečby som mala rozdiel medzi obedom a večerou 5-6 hodin. Medzitým len čistá voda, nič iné. Teraz to dodržiavam intuitívne, záleží i podľa stráviteľnosti jedla. Ak mám hlad, tak je to i za 3-4 hodiny. Prípadne medzitým surovú zeleninu.

Nikdy nejem štýlom polievka plus hlavné jedlo. Stále jem len jedno jedlo, jeden druh. Ľahšie to telo strávi. Okrem toho, ak si zbytočne neodpíšem telo trávením ťažkého jedla, ľahšie sa mi rozmýšľa. Lepšie funguje mozog.

Samozrejme, i ja to občas poruším. Po rokoch stravy s veľkým množstvom surovej zeleniny a ovocia to telo znesie.

Upozorňujem na to, že nepijem žiadnu kávu, nefajčím a všímam si zloženie potravín, ktoré kupujem. Vyhýbam sa taveným syrom, mliečnym výrobkom, jogurtom. Nerobí mi to dobre na trávenie. Občas som konzumovala jogurt vyrobený prirodzeným sposobom (je v skle, predávajú ho v Čechách). Na druhej strane mám rada tvrdé syry, no zvykla som si všímať zloženie, jem podľa možností bez farbív a éčiek. Bežne samotné vajcia nejem, do koláčov ich používam.

V čase očisty som často jedla bielu ryžu (natural mi veľmi nechutila) a málokedy zemiaky. Viac som mala na to chuť. Teraz, po rokoch je to skor opačne, často jem zemiaky so zeleninou. Často som to robievala aj tak, že som dala do pekáča zemiaky na kúsky, roznu zeleninu, nejaké korenie, napríklad bazalku, soľ, trochu oleja a dala to upiecť. Niekedy to pred dopečením posypem strúhaným syrom a dám zapiecť. To len na dokreslenie, že dá sa aj zo zeleniny urobiť chutné jedlo.

Teraz málokedy kupujem mrazenú zeleninu. Červená repa sa stala bežnou súčasťou mojho jedálnička. Zeleninu kupujem aj v marketoch, ale keď mám možnosť, tak nakupujem na trhoviskách. Jem bežnú zeleninu: mrkva, už spomínaná červená repa, cuketa, brokolica, cibuľa, cesnak, petržlen, zeler…Samozrejme, aj ja mám zeleninu, ktorú nemám rada a nejem ju. Snažím sa vyhýbať umelo vypestovanej zelenine v zime a priznám sa, že keď vidím pri niektorej zelenine určitú krajinu povodu, tak kupujem jedine v prípade núdze. Už aj mne sa stalo, že som kvoli hnusnej chuti zeleninu vyhodila, i keď vyzerala dobre. Alebo mi po surovej zelenine bolo zle. V oboch prípadoch to bola mrkva a ktovie čím bola hnojená.

Ovocie a koľko ovocia? Toľko, koľko si žiada vaše telo. Niekedy mi stačí 1-2 kusy za celé dopoludnie. Keď mám organizmus viac znečistený z predošlého dňa, tak telo si pýta viac ovocia. Ak budete počúvať svoje telo, tak ono vám napovie. Naozaj je dosť inteligentné, aby vám napovedalo, čo chce. V lete jem aj nektarinky, broskyne, marhule, jahody…Záleží podľa dostupnosti, chuti a ceny.

Možno si poviete, že je to drahé stravovanie. V začiatkoch choroby alebo keď máte telo veľmi znečistené, tak mňa to stálo dosť peňazí. Ale žijem a pohreb tiež nie je najlacnejší. Ešte v začiatkoch som i uvedomila základnú vec: keď zomriem, tak peniaze potrebovať nebudem. A keď sa vyliečim, tak si ich znovu zarobím. A koľko stoja lieky a prípadne ďalšia neefektívna liečba? Okrem toho ušetríte za mäso, čo nie je lacné.

Mám kamaráta, ktorý je vegetarián, stravuje sa fakt zdravo za 900 Kč mesačne. Áno, čítate dobre. U neho si to vynútili finančné pomery, ale zvláda to fakt v pohode a je chutne. Viem, že v Čechách sú ceny potravin nižšie, takže na Slovensku by to bola vyššia suma. Keď je telo slušne prečistené, tak si pýta menej jedla. Hovorím to z vlastnej skúsenosti: po 2 mesiacoch som zrazu potrebovala menej jesť. V začiatkoch choroby som fakt jedla veľmi veľa. Bolo mi zle a tak som sa snažila si dodávať energiu veľkým množstvom zdravej vegetariánskej stravy.

Na začiatku som mala takú naivnú predstavu, že si vyčistím telo surovou stravou. A potom sa vrátim k povodnej strave, keď už budem mať dobré výsledky. Preto som si kontrolovala výsledky testov a zaujímala sa o ne. Boli tam aj informácie, čo je v norme, tak to bolo pre mňa jednoduchšie. Lenže to som sa veľmi mýlila, že to tak ľahko pojde: že sa len tak možem vrátiť k bežnej strave.

Gersonova terapia ma v mnohom zaujala, i keď ja som v tom čase už mala inuitívne vytvorený sposob stravovania. Takže nevidela som dovod ho meniť, pretože Gersonova terapia je zložitejšia. No je tam veľa zaujímavých a podľa mňa aj pravdivých informácií.

Súhlasím s tvrdením, že Gerson patrí ku géniom, ktorých svet nedocenil. K liečbe rakoviny sa dostal náhodou. Ako lekára ho učili, že na každú diagnózu je vhodný iný sposob liečby. Ako mladý lekár trpel hroznými migrénami a klasická medicína mu nevedela pomocť. Tak začal experimentovať so stravou. Zistil, že po neslanej vegetariánskej strave mu tie bolesti ustúpili. Tak začal predpisovať túto dietu i svojim pacientom na migrénu. Jednému z jeho pacientov po tejto diéte zmizol i lupus (kožná tuberkulóza, ak sa nemýlim). Tak začal predpisovať tuto diétu i pre pacientov s lupusom. Napadli ho za to kožní lekári a dali na súd. Sudca sa ich spýtal, či vedia liečiť lupus. Odpovedali mu, že nie. Tak im na to sudca povedal, že nech dajú doktorovi Gersonovi pokoj. Neskor za Gersonom prišla pacientka, ktorá mala pokročilé štádium rakoviny žalúdka. Odmietol ju, ale ona naliehala, tak nakoniec súhlasil a na vlastné riziko to skúsila s jeho dietou. Vyliečila sa. Tak začal doktor Gerson svoju lekársku púť ohľadne liečby rakoviny. Bol Nemec a Žid. Lenže po napadnutí Nemecka Hitlerom musel opustiť Nemecko. Jeho kolegovia skončili buď v koncentračných táboroch alebo niektorí robili aj pokusy na ľuďoch v koncentrákoch. Takže nemal na výber. Odišiel do USA, kde vo svojej práci pokračoval. Po čase mu znemožnili prácu i v USA, mocná farmaceutická lobby. Iróniou osudu je, že až 2 mesiace po jeho smrti mu ponúkli členstvo v jednej americkej lekárskej (vedeckej) spoločnosti. Zomrel koncom 50-tych rokov minulého storočia a až v polovici 70-tych rokov jeho najmladšia dcéra Charlotte otvorila kliniku v Mexiku, kde liečia pacientov Gersonovou terapiou doteraz.

Toto všetko som vám o Gersonovi písala hlavne preto, aby ste pochopili, že na to, aby boli prírodne terapie, ktoré skutočne liečia rakovinu prístupné, nie je voľa farmaceutického priemyslu. Ten to nedovolí a používa všetky prostriedky k tomu, aby tieto terapie zakázal. Veď v USA nie je oficiálne dovolené liečiť rakovinu inou ako chemickou cestou. V brožúrke o Gersonovej terapii od Beaty Bishop som sa dočítala, že viacerým lekárom, ktorí liečili prírodnými terapiami bolo znemožnené pokračovať v práci lekára. Títo lekári boli často odpísaní oficiálnymi lekárskymi kruhmi. Takže sa nečudujte, že liek na rakovinu sa oficiálne nevynašiel. Pretože výskumy často financuje farmaceutický priemysel, tak to nedovolí, aby tieto terapie boli uznávané všeobecne ako účinné a bežne prístupné. Ak si podrobne prečítate knihy od Virapena, bývalého riaditeľa jedného farmaceutického koncernu, pochopíte, ako to vo farmácii funguje. Zázračnú tabletku na rakovinu chemického zloženia nejde objaviť, tá vám imunitu nevylieči. Rakovina je totiž podľa Gersona porucha imunity. A tá keď sa napraví stravou, tak telo si s nádorom poradí samo. Súhlasím s tým, potvrdené z vlastnej skúsenosti.

Samozrejme, neraz som za tých vyše 13 rokov zdravé stravovanie porušila. Podstata je v tom, že prvé 2 roky som zdravé stravovanie dosť dodržovala, ak nepočítam čistú čokoládu a sladkosti. Prvé 2 mesiace boli prísne až po 5 mesiacoch som našla odvahu dať si mäso. To som rýchlo pochopila, že ak sa vrátim k mäsu a povodnej strave, tak možem rýchlo skončiť na cintoríne. Myslím to úplne vážne, mne sa poriadne zhoršilo zdravie po návrate k bežnej strave. Až po 3 rokoch som mala vnútorný pocit, že na tuto diagnózu neumriem. Po tých 3 rokoch som občas si dala aj mäso, rozne nezdravé veci ako napríklad majonézový šalát, ktorý som zbožňovala. To som automaticky pocítila menšie či väčšie výkyvy.

Ak sami spoznáte na vlastnej koži, čo znamená cítiť sa vo svojom tele dobre a mať aj čulú myseľ aj po jedle (čo po bežnej strave som nemávala), tak nebudete mať záujem sa vrátiť k povodnej strave. Ak aj človek občas zhreší, tak telo si poradí a zvládne to. Len to nesmie byť pravidlo.

Všetci chápeme, že ak človek si kúpi auto Mercedes, tak keď do neho dá kyselinu sírovú s vodou, tak asi mu na ňu jazdiť nebude. Preto sa do neho snaží kupovať kvalitné palivo, aké je určené do tohto auta. To isté platí aj pre naše telá. Tiež do nich nemožme cpať piate cez deviate, 2 – 3 chody behom 2-3 hodin a čudovať sa, že nám je zle, cítime sa ťažko. Nemám pravdu? Veď často som sa aj ja pred kolapsom stravovala tak, že som zjedla polievku, hlavné jedlo a zákusok. To všetko sa v tele pomieša a trávi spolu. Takže nečudo, že moje telo si povedalo dosť a vynútilo si zmenu. Verte mi, že zmena jedálnička nie je žiadna hroza, skor človeka posunie dopredu.

Myslím, že jedným z veľkých problémov je, že moderná medicína oficiálne neuznáva veľký vplyv stravy na zdravie človeka. Aspoň ja mám túto skúsenosť. Napríklad pri Gersonovej terapii pacientky uviedli, že všetko si museli platiť sami, lebo zdravotné poisťovne v týchto štátoch to nepreplatili. Dokonca Beata Bishop musela dať aj výpoveď v práci a tak sa liečiť. To je fakt nefér, že nemala nárok vo Veľkej Británii v tom čase na nemocenskú. Pritom sa vyliečila. I toto može byť problém, že mnoho pacientov nemá odvahu skúsiť tieto terapie, ktoré fakt vyliečia, ak chce aj pacient. Bez odhodlania pacienta to totiž nedokáže nik, nikoho nemožte nasilu vyliečiť, ak tomu neverí a prípadne rezignuje.

Svoje názory do diskusie píšte, prípadne i na mail. Od stredy by som mala byť už na maili pravidelnejšie, tak sa budem snažiť reagovať včas. A ospravedlňujem sa, že na povodnú diskusiu som ešte poriadne neodpovedala. Povinnosti mi to nedovolili, tak sa na mňa nehnevajte \":-)\" .

Samozrejme doplním aj sľubované laboratórne testy.

magda.nadzamova@gmail.com



Dostala som mailom zaujímavú otázku, že kedy to vlastne začalo. Myslím tým rakovinu v mojom tele. Dnes už viem určite, že dlhé roky predtým. Napíšem v tejto časti aj svoje skúsenosti ohľadne psychickej očisty pri rakovine.

Na začiatok chcem ešte podotknúť, že som doplnila sľubované laboratórne testy. Sú voľne prístupné, bez hesla na tejto adrese :

http://ulozto.cz/xfeaDGT/testy1234-rar

Zoznam testov a konkrétne hodnoty sú na konci tohoto článku, plus kópie niektorých vyšetrení.

Vo filme o rakovine, ktorý som spomínala v 1. časti, sa uvádza, že rakovina sa može vyvíjať aj 10 rokov. U mňa to začalo v 14 rokoch a skolabovala som, keď som mala 30 rokov. Už pol roka pred kolapsom moje telo veľmi rázne dvomi abscesmi naznačovalo, že “niečo” nie je v poriadku. Lekári nehľadali v tých abscesoch žiadnu príčinu, tak som ju nehľadala ani ja. Nestála som im ani za to, aby mi dali urobiť krvné testy a zistili, prečo sa to vobec deje. Chirurgicky mi to vyčistili a nič viac ich nezaujímalo. Vobec im nevadilo, že abces sa mi opakoval na tom istom mieste cca po pol roku. A cca jeden mesiac po 2.abcesi som skolabovala úplne. Neverím, že to boli náhody, lebo telo funguje ako celok. Na to človek nepotrebuje študovať medicínu, aby to pochopil.

Do 14 rokov som sa stravovala ako väčšina ľudí. Jedla som všetko dostupné, avšak moja mama si dosť potrpela na domácu stravu. Takže sme chovali sliepky, kačice, husy, morky, zajace, prasatá (2 x ročne sme robili zabíjačku). Mali sme záhradu, kde sa pestovali zemiaky, zelenina a ovocie. Domáce mlieko na tvaroh sme kupovali od susedy, ktorá mala kravu. Sliepky a prasatá sa krmili kvalitnejšou potravou, napríklad pre prasatá sme kupovali denne 2 litre mlieka a pestovali kŕmnu repu. Nebola to ideálna strava, ale domáca. Bolo v nej veľa aj domácich konzervovaných potravín (nakladaná zelenina, kompóty, džemy, domáce pašteky, udené mäso), ale minimum chemických polotovarov. Kombinácia potravín bola občas príšerná: napríklad fazuľová polievka a za tým makové rezance. I fazuľa, i mak sú pre mňa ťažké na trávenie, a ešte spolu?! Až teraz si uvedomujem, ako mi zabehaný systém stravovania postupne ničil organizmus a pečeň.

Unavená som bola z tejto stravy dlhé roky, ale odkiaľ som mala na to prísť, že to je únava z nesprávnej stravy? Myslela som si, že to je stresom, ktorý má každý. Veď som sa stravovala ako všetci. A okrem toho som nepoznala, ako sa má človek cítiť, keď je skutočne zdravý. Ten pocit mi bol cudzí a myslela som si, že to, ako sa cítim, je normálne.

Od 14 rokov som žila na internáte, takmer 500 km od domova. Takže som sa stravovala tam. Doteraz si pamätám na tú príšernú kombináciu: polievka, bravčové mäso, knedlík, kyslá kapusta, k tomu ako nápoj mlieko a nakoniec jablko. Toto všetko sme často dostávali na obed, v takejto kombinácii. Ja som s touto kombináciou potravín mala problém pri trávení, ostatní to zjedli v pohode. Nakoniec som si “zvykla” aj ja a zjedla. Veď ma učili, že zjesť sa má všetko a aj v médiach som mala často ten dojem, že “hrdina” je ten, kto zje všetko. A ten dojem mám doteraz. Mnohé “osobnosti” sa tým chvália, že zjedia všetko, aj nezdravé jedlá. Keď som si kdekoľvek dovolila sťažovať, tak som bola na vine ja a nie to jedlo.

Lenže od tej doby nastali “tupé” bolesti v bruchu, ako keby som mala v žalúdku kameň. Dnes viem, že to nebol žalúdok, to ma bolela pečeň, celé roky. Plus únava. Keď k tomu pripočítam ešte to, že som často ako dieťa mala zápal priedušiek a samozrejme ma “kŕmili” množstvom liekov, čo tiež nenapomáha pečeni, tak na problémy s pečeňou som mala “zaděláno”. Takže páni doktori: nie je jedno, čo človek jedáva a nie je jedno, koľko liekov je nútený užívať. Moj otec sa snažil poprosiť detskú lekárku, aby ma s tými prieduškami poslala aj na liečenie, ale pani doktorka sa vyhovorila, že to nie je potrebné a že to by som potom musela chodiť každý rok. Áno, každý rok by mi štát z našich odvodov preplatil pobyt v Tatrách, čo by malo určite väčší efekt ako “kŕmiť” ma liekmi, ktoré mi nepomáhali. Takže týmto ďakujem aj detským lekárom, že mi intenzívne ničili pečeň a nikdy na to neupozornili, že to je škodlivé. Asi mali v tej chvíli pocit, že mi pomáhajú, však?! Priznám sa, práve z týchto detských čias mám dosť veľký odpor k návštevám lekára. V čakárňach lekárov som sa nasedela v tých časoch viac ako dosť. Pokiaľ k lekárovi nemusím, tak tam nejdem. Takže páni doktori, hypochonder nie som, aj keď ste sa mi to snažili dokázať. Lenže tie odvody do zdravotnej poisťovne povinne platiť musím, preto požadujem, aby bolo povinnosťou lekárov pacienta vyliečiť smerom k zdraviu a správať sa k nemu ako k rovnocennému partnerovi. Veď predsa ide o život a zdravie pacienta a nie o Váš, páni doktori. Často mám však pocit, že mnohí lekári sa stavajú do pozície polobohov, ktorí všetko o zdraví vedia. A ak to oni nevedia, tak si s tým neporadí nikto. Ale poradí, tak ako ja som si poradila s rakovinou. Poznám aj výnimky, poctivých a slušných lekárov, len je ich málo.

Vrátim sa k jedlu. Dovolím si podotknúť, že po rokoch, keď som bývala už sama, tak som sa snažila zvyknúť si jesť všetko. Napríklad som si urobila večeru bravčové mäso s ryžou. Jedla som to s odporom, ale bola som presvedčená, že jesť sa má všetko. Takéto “informácie” sa na mňa hrnuli z každej strany a myslela som si, že to tak je správne a že chyba je vo mne. Tak si musím na tieto jedla zvyknúť. Podotýkam, že to bolo kvalitné mäso z domácej zabíjačky a urobila som si ho chutne. Lenže ja som celkovo bravčové mäso “nemusela”. Dnes viem, že to je blbosť jesť všetko a v pohode si v jedle “vymýšľam” a vyberám. Jem len to, čo mi chutí a zároveň robí dobre po zdravotnej stránke. Dnes už nemám pocit, že som exot, keď nejem všetko. Ale vtedy som vďaka propagande ten pocit mala. Bála som sa trčať, byť iná, svojská.

Po roku 1989, keď začali vychádzať rozne zaujímavé knihy, tak som sa v knihe o delenej strave dočítala, že ak človek nesprávne kombinuje jedlá, tak telo produkuje pri trávení “alkohol”, ktorý má horší vplyv na pečeň ako bežný alkohol. Ospravedlňujem sa, ak to nie je napísané presne, ale podstata je vystihnutá. Občas som s delenou stravou začala, hlavne dopoludnia ovocie. No nebolo to pravidelné, nič ma k tomu nenútilo. Mala som sice dlhodobú a pravidelnú únavu, ale už len hovoriť o tom znamenalo, že ma pošlú na psychiatriu. S tým som sa u lekárov stretla: že to možu byť žalúdočné vredy a bez vyšetrenia mi napísali preventívne lieky na túto diagnózu. A ešte som dostala otázku, či mám stres a či chcem niečo na ukľudnenie. No nikto z lekárov mi nevysvetlil, že zdravá výživa je základ zdravia. Mnohí “múdri” ľudia budú namietať, že toto som predsa mala vedieť. Ale, ale… A prečo potom v takej špičkovej jedálni ako bola na vstupnom areáli jedného hutníckeho kombinátu varili také nezdravé jedlá na obed? Okolo roku 1998 (neviem presne rok) už varili aj jedno makriobiotické jedlo denne, ale mne makrobiotika “nesedí” a mám k nej výhrady. Ale len jedno jedlo bolo akože zdravé, ostatné jedlá bola klasika, aká sa varí aj inde. Pravda je taká, že väčšina ľudí má rada nezdravé jedlá a k tomu sa prisposobujú reštaurácie a jedálne. Ono to ani nejde niekomu nasilu vnucovať zdravé jedlo. Proste jedla som to, čo väčšina ľudí na Slovensku.

Dnes už viem, že všetky zdravotné problémy mali základ v nesprávnej strave a v chemických liekoch!!! Pred rokmi, keď som sa sťažovala od roku 1995, že mi je zle, tak by stačilo, keby mi lekár nepredpísal žiadne chemické tabletky, len ma poslal na maródku na 2-3 týždne, aby som si dobila baterky (v práci to vtedy nešlo), povinne “naordinoval” surovú stravu z ovocia a zeleniny. Telo by sa spamätalo a nemusela som skolabovať v roku 1998 a byť potom na maródke 5 mesiacov. To ma ešte poslali chorú do práce, páni “odborníci” lekári. Keby to robili poctivo, maródka by trvala podstatne dlhšie. Z ich nedbanlivosti som musela pracovať chorá a pomáhať si v práci veľkým množstvom ovocia. Aby som vobec prežila, vydržala a celkom sa vyliečila. Doteraz si pamätám pobavenú poznámku mojho vtedajšieho kolegu, ktorý mi povedal, že mňa by radšej šatil, ako živil. Ja som sa na tom zasmiala a skonštatovala: “Ale žijem a pohreb tiež nie je najlacnejší.” Fakt som jedla veľa ovocia.

Tak k zamyšlení je tam spousta věcí, hlavně si ovšem člověk musí uvědomit, čemu a komu kdo slouží a dle toho se začít rozhodovat. Nicméně zase se není tolik čemu divit, vždyť určitě stále platí, "Čí chleba jíš, toho píseň zpívej".


Nahoru
 Profil  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 3 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina [ Letní čas ]


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 návštevníků


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete přikládat soubory v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
Založeno na phpBB® Forum Software © phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz