K téme: Otužovanie je empiricky overená (tisíce rokov je dostatočný čas, myslím) preventívna metóda (dokonca aj proti Covid19) proti chorobám. Samozrejme je dôležitá primeranosť - obžerstvo, v tomto prípade skôr neprimeranosť je predsa smrteľný hriech, že.
Moje otužovanie začalo, keď sa mi zvýšila miera nádchy (vysmrkal som cca 10-15 látkových kapesníkov denne, kýchal som neustále, potil som sa). Vysvetľoval som si to vyššou mierou stresu. Okrem toho som trpel intoleranciou chladu, čo sa prejavovalo tak, že osprchovaný som prebehol po dlažbe, aby som sa obliekol. A po hodine som začal smrkať, kýchať. Vybehnúť do jesenného/zimného počasia na chvíľu von (vyniesť smeti ap.) oblečený ľahko bolo vyslovene zakázané - okamžite sa prejavili hore uvedené príznaky. Každý rok som musel kúriť viac, aby som bol "zdravý".
Jedného dňa som s kapesníkom v ruke kýchol na kotol, uvidel 23oC a povedal som si "A dosť, chce to zmenu". A začal som sa otužovať. Každú zimu som znížil teplotu v dome o jeden oC. Sprchoval som sa len v studenej vode (a skákal pri tom od zimy ako šimpanz, ochkal ako v erotickom filme
). Veľmi mi pomohla sauna (v dome mám finskú parnú), čiže nahriať sa, potom sa osprchovať ľadovou vodou a okamžite utekať do sauny. Kto býva v dome vie, že na hornom poschodí je zvyčajne chladnejšie. Takže keď som kúril na 19oC, tak som mal hore len 18oC a ráno bolo aj 16oC. A vtedy som sa (paradoxne) cítil najvyspatejší, najviac oddýchnutý (potreba spánku ap.).
Môj organizmus si zrejme uvedomil, že ma zima nezabije a preprogramoval môj imunitný systém. Takže teraz môžem
- fungovať aj pri 18 oC (samozrejme musím byť adekvátne oblečený)
- sprchujem sa zásadne so studenou vodou (šetrím peniaze)
- keď v zime vybehnem vyniesť smeti iba v tričku, tak nedostanem okamžite zápal priedušiek
- v zime úplne bežne a často otvorím v kuchyni okno dokorán a pozerám iba vo svetri ako krásne sneží.
Momentálne mám métu fungovať pri počítači s 17oC v miestnosti a snívam o tom, že sa okúpem v jazere v zime. Dnes vykuklo Slniečko, tak som mal až 21oC a v tenkom svetri mi bolo vyslovene teplo. Chcem tým povedať, že sa mi otužovaním upravila hranica pocitu chladu.
Kriticky dôležité: postupoval som po krokoch, po malých dávkach a studená voda je mi aj dnes nepríjemná - ten pocit stále zostáva. Zmenila sa odolnosť tela, čo sa prejavilo odolnosťou duše (spojené nádoby).
Riešiť nejaké zázračné metódy, typu koľko litrov studenej vody mám na seba naliať a koľko ako studená má byť a či je lepšie, keď pri tom skáčem po jednej nohe alebo mávam ušami, je zbytočná prokrastinácia. Proste otočte kotútikom vody počas sprchovania na opačnú stranu. Tak jednoduché (a zároveň ťažké) to je
.