Jarda píše:
To je divné čistě teoreticky by mělo jít dosáhnout ve vnitřní nádobě prakticky stejné teploty jako ve vnější nádobě, patrně by jste měl tu vnitřní přikrýt pokličkou.
Veď to, že hrniec v ktorom bola kaša, bol prikrytý (až na čas keď som meral teplotu)... celú hodinu sa teplota nezmenila, stále to bolo 70-71 stupňov celzia... Po domiešaní pred prykritím tam bola teplota 70 stupňov, potom som ho prikryl na hodinu, voda stále jemne vrela (bublala, mala teda 100 stupňov), a žiadna zmena teploty kaše...Aj mne to príde divné... Asi ide o to, že kaša bola príliš rýchlo hustá, a asi o to menej tepelne vodivá... No tak to asi býva, keď 240g hrachu a 240g pohánky/ovsa chcem mať obsiahnutých v objeme kaše 2100g (z toho mám 3 porcie po približne 35g bieklovín v porcii)... Chcem totiž riadne koncentrovanú kašu... Aby som proste v dvoch jedlách (z nich tú kašu jem prvú) v priebehu dvoch hodín (IF 22/2 čo najviac bielkovín, tukov a sacharidov (tých mám 150g denne). Nejakú riedučku kašu si "nemôžem" dovoliť... Možno by sa mi podarilo spraviť redšiu a teplejšiu, keby som nekombinoval obilninu so strukovinou (1:1), ale obilninu s obilninou (napr. ovos:pohánka ... 1:1)... Tam je však málo bielkovín... a keďže si chcem zachovať vypracované telo, musím mať minimálne 90g bielkovín/deň na súčasných 76kg telesnej váhy. Prvé jedlo mám rastlinné bielkoviny (asi nejakých 35g), druhé jedlo mám živočíšne bielkoviny (okolo 55-60g). Keby som strukovinu nahradil druhou obilninou (čiže ovos + pohánka ako jediná "zrnová" zložka kaše), bielkovín by som miesto 35g v porcii kaši mal nejakých 23g, a "plus mínus" 12g bielkovín denne nie je zanedbateľné číslo...
Áno, je to divné, že sa mi to viac neohrialo, ale... Napr. Sándor Felix Katz píše, že fermentovaný ovos sa už nemusí variť, môže sa zjesť surový, avšak varený je chutnejší. Zo strukovinou to bude trochu iné, avšak tých 70 stupňov pôsobiacich minimálne hodinu vďaka vareniu vo vodnom kúpeli (plus potom "dochádzanie" kaše s vypnutým plynom, kde ešte po hodine má zo 70 stupňov teplotu 55 stupňov) podľa mojich vypozorovaní stačí na to, aby kaša bola NEZÁVADNÁ...
Ono totiž v skutočnosti ja som niekoľko mesiacov jedol takú obilno-strukovinnú fermentovanú kašu, ktorá neprešla teplotou 52 stupňov celzia... Ja som ju celý čas (cca 20 minút, varenie rovno na plyne, nie vo vodnom kúpeli) varil na najmenšom horáku a zároveň na najmenšom plyne, pretože som chcel, aby zhustla čo najneskôr (a vďaka tomu sa mohla variť čo najdlhšie, bez pripaľovania, za stáleho, ale nie príliš aktívneho miešania)... A takto pripravovanú som ju jedával niekoľko mesiacov... Nikdy mi z toho nebolo zle, ani vetry som nemal... O tom, že tá teplota bola len 52 stupňov, som sa šokujúco dozvedel po zakúpení kuchynského ručičkového teplomeru (ktorý sa zapichuje do jedla), keď som ho "pichol" do kaše... Ja som bol celý čas v tom, že určite má nejakých 85-90 stupňov, a ona mala len 51-52
To by mi nikdy nenapadlo...
Preto som si dal pozor, a radšej som ju (ale to asi len posledné dva mesiace) varil už na zvýšenom plyne, kde som dosiahol maximum 70-71 stupňov celzia, avšak len po dobu pár minút, lebo už začala prihárať. Vďaka vareniu vo vodnom kúpeli sa na teplote 70-71 stupňov celzia môžem pohybovať v podstate aj niekoľko hodín keby som chcel (lebo nič neprihorí), pričom ale taká hodinka bude stačiť...A potom "dojdenie" kaše po vypnutí plynu/ohňa pod hrncom...to tiež spraví svoje.